Do videnia

Koledujú Slováci,
v chalupe i paláci —
aké sa nám biedne
na omyloch Viedne
pripravili Vianoce.

Krváca kraj južný,
kľaje drsný slúžny:
azebatta! Háveď mlč,
bo mi pukne žlč!!
Komu drahá sprostá reč,
nech sa berie ihneď preč!

Aziat sa v krvi kúpe,
Európa, počuješ?
Hlasnejšie sa ozvi, Marka,
keď už svetu žaluješ…

Na oltároch namiesto sviec
ligocú sa bajonety —
Bože večný! — pohanský žrec
na krkavcov mení naše deti…

Majster Björnson,
zasa hučia fjordy —
na bezbrannú Slovač
vrhajú sa hordy.

Zhorel život ako svieca na vianočnom strome,
idú ľudia do Betlema po lásku,
iba v našom zúboženom dome
potkli sme sa na šurianskom obrázku.
Pred márami Kokošovej
kladiem svetu otázku:
Zabudol si, čo si vedel o Černovej??

Už sme dospievali pieseň drahej matere —
miesto lásky smrť nám klope na dvere.
Žandár koleduje po Šuranoch s puškou,
dojemne sa lúči národ so zabitou družkou.

Koledujme, Slováci,
v chalupe i paláci —
aké nám to biedne
na omyloch Viedne
prišli smutné Vianoce:
Miesto Jezuliatka žandári
otvárajú dvere
nie kostolné, ale —
v nevoľníckom žalári…

S Bohom, Mária Kokošová…