SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2. XI. 1938


Deň hrôzy sedí s nami dneska pri stole
a srdce tŕpne pod žarnovom: krváca…
My modlíme sa za dušičky v kostole,
zem rodnú objímame láskou oráča.

Deň súdny zovrel národ ostrých do drápov,
strach mrví nás a každý volá na raty:
už sedia zadumaní páni nad mapou
a skrajujú z nej pre susedov falaty.

Sme osamelí. Krivda s nami ostala
a večne rezké marše vyhráva si Pešť —
Ó, Bože… Už i viacej Pravda vystála
a nikdy nevolala márne k nebu na protest.