Kľúč od srdca

Premárnil som život pre hračky a pre sny!
Neraz božský deň mi na kolenách sedel,
tiekol nektár čistý z prebudených piesní,
pil som dúškom z medokýšnych žriedel.

Objavil som prameň nekonečnej vesny,
velebím ho velebnosťou letných nediel —
život po úskalí cestičku si kliesni,
horí ohňom pochodňových svetiel.

Oheň v očiach, oheň v lícach, oheň samý —
pozláti ho teplý večer spomienkami:
poézia žitia po dedine chodí,

zaplieta sa pieseň dievok do lahody,
mládenci sa kamarátia s roztopašou —
do dediny výskot šľahá zo salašov.