Kľúč od srdca

Keď drsná chvíľa spev svoj v srdci vylúdi
a samota sa do života zaryje,
keď stlejú v duši fialové preludy,
je bolesť taká ako oheň rakyje.

Raz išiel svetom človek s ružou na hrudi
a veselé si húdol cestou árie —
len bál sa: na rázcestí dakde zablúdi
a život nakloní si ako stonku ľalie.

Deň chvíľam olovené krídla pripínal
a vlieval do pohára času horký žiaľ.
Kdes’ v diali skučal vietor ako príšera

a zvony vyzváňali zťažka do šera,
že cigánovi slza padla do husieľ,
keď nimi z duše bolesť vyrezávať chcel.