ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ty zbraňou na fronte, ja perom v tichom domove
— a obidvaja s láskou v srdci — píšeme si list:
tu zbieram slová ako klásky na púť ta ísť hotové,
bo svedomie ma začína už trochu hrýzť,
že mlčím a že darmo čakáš pozdrav odo mňa,
keď chodíš krajom, kde sa tetka Kmotra s tebou hrá
a v hre veľkej hýbeš vekami,
keď „biješ Timošenka“ a tiahneš s druhmi vo svet neznámy…

Ty v boji rob si rytmus srdca na nápev
a bi sa, bi sa ako lev —
buď svoj a nikdy nezraď otcov svojich česť,
bo z hrobu vstanú, budú volať na protest!

Pusť myseľ svetom. Vždycky, vždycky tvrdý buď —
i doma — ako v poli — dostane sa človek pred ten boží súd
a ty sa ešte vrátiš, preobražíš svet,
bo v borbe drsnej naúčaš sa do budúcna dovidieť.
Keď prídeš domov, stvoríš teplé hniezdo pre seba,
v ňom žena zbuduje ti rebrík do neba
a deťom vyrozprávaš veľké rozprávky:
„Už sto ráz mal som s tetkou Kmotrou oddavky,
však potom iných vyznačila dôverou —
a mnohí boli, ktorí prišli opantaní poverou
a ja som ostal. Vždycky všetkých videl som,
keď odpadli jak bleskom zasiahnutý strom —
a tíško sklonili sa unavení v stepiach širokých,
kde v kanonáde divej tiež som tratil často dych
a v myšej diere sedával som pričupený pri vodke,
keď román mojich mladých rokov túžil po bodke…
A jednako som prišiel… Tu som, doma zas.
Ja peklo prežil som, včuľ prehrieva ma raja jas…“

Ba veru dlhý bol by tento stručný list —
hoc nedopíšem ti ho, predsa musí k tebe prísť!
Keď príde — poľná pošta bude ťažká, ver,
mám veľa slov, ty každé do rúk ako rodnú hrudu ber
a hraj sa s nimi pri brechote guľometov nad hlavou
a s vierou vo víťazstvo kráčaj nekonečnou diaľavou!

A keby list môj predsa zmeškal vlak
— to tiež sa prihodiť môž’ nevdojak:
sa stretneme až doma po vojne
a vyspovedáš sa mi úprimne a spokojne…