Svitá

Z trosiek Varšavy a Roterdamu,
zo spálenísk Belehradu —
z vypálených Lidíc, z kliatby Ukrajiny,
zo sĺz miliónov matiek, detí osirelých,
z vzdoru ujarmených, pokorených,
z vôle hrobov roztratených po svete,
z odhodlania všetkých, čo sa stroja k odvete —
z túžby tých, čo neprežili túto strašnú drámu,
z hnevu vyplienenej európskej pevniny —
z poníženia, z bied a zotročenia, z hladu
do zúfalstva zahnatých —
z odhodlania, zo slávy Stalingradu,
z cesty víťaznej, čo hatí dych,
zo všetkých príšer ťažkej viny
nazbierané výbušniny
bombou vybuchli a žiaľ, žiaľ!