Svitá

Kto bude večer chodiť do parkov?
Kto bude slúchať piesne snivých slávikov?
Kto bude koketovať s jasnou polárkou?
Kto bude snívať teraz? Človek navykol

si odokrývať v máji srdce dokorán,
v ňom budovať svet v túžbach vysnený…
Len teraz ako? S láskou vymizla i pokora
a do nocí sa reže nenávisť a výskot sirény!

Len leťte, leťte, kŕdle lietadiel
a hučte drsnou vravou roje ťažkých diel!
Keď zaplašíte do dúpäťa beštiu,

čo marí máj náš, čo nám láme rozlety,
keď lúče slobody sa v zbitom svete rozlejú —
i holubica mieru s vami priletí…