Svitá

V šírom poli konča lesa
čaká v strehu partizán —
náhle v diaľke ktosi hne sa,
už partizán mieri naň.

Nemec išiel, rozkaz niesol,
ponáhľal sa do stanu —
na hradskej tam v prachu klesol,
dajúc dušu Satanu.

V šírom poli konča lesa
partizán sa pozerá —
kráča vojak z vôle besa,
nožičkami preberá.

„Počkaj, chlapče, povedz, kto si?“
— Vojak, Slovák, nevidíš?
Mám vraj vyhrať vojnu Osi,
lež tej už len spraviť kríž.

A ty? — „Brat tvoj. Slúžim vlasti…“
— Vidím, vidím, partizán…
„Hybaj so mnou!…“ A už v chrasti
spolu stavajú si stan.