ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Za stolom sedia sedliaci, pripitý Bubeník tára.

Vraví sa, že nieto svetla bez tône, akože by teda vo vesmíre dobrodruh bez zloducha byť mohol? A ako svetlo potrebuje tôňu k dokázaniu svojej existencie, tak aj dobrodruh potrebuje zloducha, lebo bez neho v neho nikto neuverí.

Pochválen pán Ježiš Kristus!

Až naveky ameň.

Tu nieto pravdy.

Čo sa stalo?

Veľa sa stalo, a predsa ešte sa nestalo nič.

Povedzte, čo sa stalo?

Nič.

Myslíte? Takto to dlho nemôže zostať. Kôň ťahá, dokiaľ môže, aj poddaný trpí, iba koľko môže. Človek bozkáva ruku, ktorú nesmie uťať. A preto je tu teraz tak ticho. Ale tam dole… Dóža pánom berie a chudobe dáva.

A inšie nič?

Nie.

Somár.

Neviete nič.

Tak nám povedz.

Dóža už pol krajiny oslobodil od zemanského jarma.

Hm, hm.

Teda tak?

Viete už, čo sa robí?

Za stolom sedia zemani a pijú.

Odvtedy, čo križiaci vyrabovali domy pešťbudínskych zemanov, množí sa ich počet zo dňa na deň, šíri sa nákazlivá nemoc povstania. Máme málo zbrojnošov. Naposledy i ja sám tu sotva budem môcť zostať.

Včera, keď som odchádzal z Budína, päť buričov na koly natiahli, ôsmich sťali a niekoľkých s pourezovanými ušami a rozrezanými nosmi pustili domov.

Chválapánubohu!

O Dóžovom zbore čo počuť?

Čo sa robí tam dole, to v Budíne ešte nikto nevie.

Dnes ráno som najzámožnejších gazdov z dediny povolal. Vysvetľoval som, do akej neistej hry sa pustil Doža.

A čože robí náš neborák kráľ?

Málo už dbá o svet, modlí sa a vzdychá za nebohou kráľovnou.

To bola dobrá duša, pánboh jej daj slávu večnú. Ale sama si zavinila svoju smrť. Žiadala, keď zľahla s Ludvikom, aby bol prítomný pri pôrode Zápoľský. Splnili jej vôľu, ale baby, ktoré jej pomáhali, pre prítomnosť veľmoža nemohli kráľovnú jak treba zaopatriť.

Preto kráľ Zápoľského nenávidí!

Ale inak je náš kráľ veľmi dobrá duša a bol to vzor manžela a dokonalého otca.

Mnohí zo zemšťanov taja existenciu diabla. Hlavne ľudia honorárni, od cnosti odpadlí, tvrdia, že je to človek ako oni. Ale prečo zapierajú jestvovanie pekiel? Preto, aby sa tešili, kým žijú, že nieto neba, nieto pekla, a tak ani odmeny, ani pokuty. Avšak verte, dilectisimmi, i ľudia takto uvažujúci sú najoddanejší vychovanci pekiel, najistejší majetok pekiel.

Na posteli leží mŕtva Krkoška. Krivánsky a Heridón sa handrkujú o majetok.

Nuž ale, strýčko, ak sa budeme takto deliť, nič mi nezostane.

Ja môžem za to? Ty sa žiadaš vylúčiť zo spoločného hospodárstva. Maj si teda!

Beriete si panské šaty nebohej macochy, šperky. Proti tomu nič nemám. Nechcem, aby moja sestra, ktorú krášli prostota obleku, privykala k takej vycibrenej panštine. Ale vy vynášate z domu aj všetko spoločné náradie!

Iba, čo je naše. Zubáč, motyka, hrable… zrkadlo…

Zostane nám holý múr!

Posteľ je moja, stôl i lavice… Pravda je, pravda, veľa vám nezostane. Inu, tak ste chceli. Začnite teda to túžobne žiadané nové gazdovstvo a skúste, čo to znamená: nadobúdať!

Jozef spieva, Mária ho počúva.