Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Ecetiová, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Erik Bartoš, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 43 | čitateľov |
Bubeník bubnuje, kričí, ale nerozumieme mu, čo hovorí, vieme len, že hovorí nariadenia… zakazuje sa… prikazuje sa… Sedliaci sedia za stolom, pijú, obsluhuje ich Dievča, je oblečené v smútku.
SZABADY:
No, čo som vám vravel. Tuhľa máte tie zákony. Tak vám treba! Trpte teraz. Keby všetko sedliactvo celej krajiny bolo s nami jednej vôle, jednej mysli, ináč by teraz veci stáli. Nesedel by nám Tekeni na krku, boli by sme zvíťazili a sami narobili zákony podľa vôle. Tak nám treba.
KRUCH:
Hja, susedko, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Tie vami sľubované slobody, keď sa tak človek na to lepšie prizrel, málo boli odchodnejšie od pút a klady Tekeniho.
SZABADY:
Taľafatky. No, veď uvidíte, čo sa bude teraz diať. Ja mám pokoj svätý. Mám čo jesť a piť — o iné sa neveľmi starám. Uvidíte, príde čas a Tekeni mi bude ponúkať richtársku palicu. Lež beda vám potom, ak ju ešte raz do ruk dostanem.
BARTOŠ:
Hovorí sa, že sa Krivánskemu nedobre gazduje samotnému.
KRUCH:
Heridónovi tak isto. Ide to z kopca.
BARTOŠ:
Vraj ten veštec z Orlovej, ten Jozef, chodil za Máriou a ona je od neho v dobrej nádeji.
KRUCH:
Už tejto noci zľahla.
Na vrchu rodí v bolestiach Mária. Jozef pri nej kľačí a číta. Blížia sa pútnici — spievajú.
JOZEF:
Porodí ona syna a on istotne oslobodí ľud svoj od hriechov jejich. Toto všetko stalo sa, aby naplnilo sa, čo povedané bolo od Pána krez vraviaceho proroka: Aj, panna tehotná bude a porodí syna a nazveš meno jeho Emanuel, ktoré vykladá sa: Boh s nami. Amen, amen. Soli Deo gloria. In secula seculorum, amen.
(Mária porodí syna.)
PÚTNICI (spievajú):
Sláva Bohu na nebi, pokoj ľuďom na zemi.
Narodil sa Kristus Pán,
otec mu Duch Svätý
a Mária mati,
narodil sa Kristus Pán…
(Mária s dieťatkom na kopci, pútnici okolo nich, Jozef — veštec schádza z Vrchu Orlové a spieva.)
Čo duše spojuje a zas jich rozčesne,
čo sa každým citom duše zaihráva,
čo živým smrť a zas mŕtvym život dáva.
Robil som, hlúbal som, no, človečes rob:
Napokon nájdeš si prázdny v srdci hrob.
Ach, i ja robil som a znám všetky svety,
citov duše sloviť z bezcitnej pamäti,
všetky ospievať city — lež, Bože môj, sám
žiadneho citu teraz v ňadrách už nemám.
Ja robil som, spieval o milosti svetoch
a ľud išiel za mnou v prudkých cito-letoch,
ja učil som ľúbiť — ale teraz sám
pocítiť nič neviem — ja lásky neznám.
Ja robil som, vedel i rozbroje meriť,
ja učil som ľudí i nemožné veriť.
Oni uverili — lež beda mi! Sám
teraz čuvstva toho — ja viery nemám.
A robil som a znal o „čáke“ spievať:
Vedel som nádeju v ňadrá ľudské vlievať.
Lež beda mi — ona včuľ mňa nezohreje.
Ja neznám, ja nemám ani len nádeje.
– básnik, beletrista, publicista, politik, vedúca kultúrna a politická osobnosť memorandového matičného obdobia. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam