Ľudská komédia

Bubeník bubnuje, kričí, ale nerozumieme mu, čo hovorí, vieme len, že hovorí nariadenia… zakazuje sa… prikazuje sa… Sedliaci sedia za stolom, pijú, obsluhuje ich Dievča, je oblečené v smútku.

No, čo som vám vravel. Tuhľa máte tie zákony. Tak vám treba! Trpte teraz. Keby všetko sedliactvo celej krajiny bolo s nami jednej vôle, jednej mysli, ináč by teraz veci stáli. Nesedel by nám Tekeni na krku, boli by sme zvíťazili a sami narobili zákony podľa vôle. Tak nám treba.

Hja, susedko, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Tie vami sľubované slobody, keď sa tak človek na to lepšie prizrel, málo boli odchodnejšie od pút a klady Tekeniho.

Taľafatky. No, veď uvidíte, čo sa bude teraz diať. Ja mám pokoj svätý. Mám čo jesť a piť — o iné sa neveľmi starám. Uvidíte, príde čas a Tekeni mi bude ponúkať richtársku palicu. Lež beda vám potom, ak ju ešte raz do ruk dostanem.

Hovorí sa, že sa Krivánskemu nedobre gazduje samotnému.

Heridónovi tak isto. Ide to z kopca.

Vraj ten veštec z Orlovej, ten Jozef, chodil za Máriou a ona je od neho v dobrej nádeji.

Už tejto noci zľahla.

Na vrchu rodí v bolestiach Mária. Jozef pri nej kľačí a číta. Blížia sa pútnici — spievajú.

Porodí ona syna a on istotne oslobodí ľud svoj od hriechov jejich. Toto všetko stalo sa, aby naplnilo sa, čo povedané bolo od Pána krez vraviaceho proroka: Aj, panna tehotná bude a porodí syna a nazveš meno jeho Emanuel, ktoré vykladá sa: Boh s nami. Amen, amen. Soli Deo gloria. In secula seculorum, amen.

(Mária porodí syna.)

(Mária s dieťatkom na kopci, pútnici okolo nich, Jozef — veštec schádza z Vrchu Orlové a spieva.)