ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Slowenſké Pjſně

Slowenskie piesně

Poznámky k piesňam

Výber, ktorý Šafárik podal, svedčí o tom, že sa pokúsil vystihnúť — hoci malou ukážkou — ráz slovenských ľudových piesní. Lyrické, ktorých je väčšina, sú akoby chvíľkové obrázky každodenného ľudového života najmä z okruhu vzťahov ľúbostných. Vedľa prostého popisu práce (č. 1.) znie clivá pieseň pri rozlúčení (č. 2.), odmietavé slová milého, ktorý ruší vzťah (č. 6.), odchod milého na vojnu, udalosť veľmi dôležitá za minulých čias (č. 7.), nesmelé dievča obáva sa priblížiť k milému (č. 9.), kým iná smelo a obratne za bieleho dňa vyvedie ho z chalupy (č. 8.), žartovná skladba radí mládencom, aby sa neženili (č. 10.) a chválou čiernych očí uzaviera sa súbor (č. 13.). Šafárik číslami 4 — 5 upozornil na skladby, ktoré nepokladal za rýdze ľudové, ale predsa ľudom spievané.

Pripojil i výrazné ukážky slovenských balád (č. 3, 11, 12), ktoré patrne pokladal za „zpěvy“, kdežto názvom „písně“ označoval lyriku. Voľba textov je tu prípadná. Naproti jasnej pohode starej feudálnej látkovej osnovy o dievčine z ľudu, ktorá sa zapáči pánovi a stane sa jeho ženou, je v príkrom kontraste slobodná zvedená matka, ktorá s dieťaťom v náručí stojí nad vodou v tragickom rozpoltení, či má dieťa utopiť alebo ho vychovať; zvíťazí však hlas svedomia. Tretia skladba je z oblasti chmúrnych balád o zločine a treste.

V týchto poznámkach nepodávam podrobuj výpočet variantov; chcem len na to poukázať nakoľko a ako boli Šafárikove ukážky zapísané v neskorších zbierkach slovenských a českých.

1 ŠP I 41 (6); Koll I 296 (20); Čel I. 88 (13). Všetky tri zbierky prevzali pieseň s nepatrnými zmenami formálnymi (pravopis, kvantita). Čelakovský v II. zv. (str. 60) zbierky „Slovenské národní písně“ poznamenal: „Naději se, že vydavatelé Písní světských lidu slovenského v Uhřích sv. I. 1823 na mne se nezazlí, an některé k svému směru příhodné písně ze sbírky jejich tuto kladu. Rozšiřování takovýchto pokladů nikdý nazbyt.“ — V neskorších zbierkach som túto pieseň nenašiel; zdá sa, že bola zabudnutá.

2 ŠP I 35 (1); Koll I 62 (3). Ten istý text s nepatrnými obmenami, tretia strofa chybí. Tretí verš tretej strofy… „ver mně v Luboreči…“, je, tuším, svedectvom, že táto pieseň je zo zbierky Jana Blahoslava, ktorý sa narodil v Novohradskej stolici vo Veľkej Luboreči. V tretej strofe vo verši druhom treba opraviť tlačovú chybu, správne má byť: „jedna druhú ronia“.

3 ŠP I 130 (85); Koll II 21 (18); Sl Sp I 81 (221); III 121 (345); III 184 (534);III 41 (110); Slavia II 5 373 (707); Slov. Pohľ. 1902 str. 505; Mišík 19 (47). Text odlišný, refrén zachovaný.

Starobylá balada rozšírená i v českých zemiach. Erben2 480 (17) A; 481 (17) B; Holas IV 6 (3 a, b); V 191 — (252); Sušil2 189 nsl. (188 A — D); Bart. Jan. 22 (93) a i. Šafárikov variant je značne skrátený, Kollár zapísal variant úplný. Balada prenikla z československej oblasti na územie poľské a ukrajinské. Podrobnú štúdiu porovn. Jiři Horák: Slovenské písně z Uherskobrodska. Zvl. odtlačok z Národop. věstn. českoslov. r. XX. str. 81; Slovenské ľudové balady (r. 1956) str. 113 (8) a str. 408. V prvej strofe je tlačová chyba; má byť: kaštieľom.

4 Sl Sp II 119 (326). V podstate ten istý text ako u Šafárika, ale poradie strof je zmenené a pripojená je ešte tretia strofa, ktorá text rozvádza.

Koll I 197 (15) = Sl Sp I 98 (268)

Len prvá strofa:

Dosti som sa nachodiu,
tmavých nocí nablúdiu,
bolo zima, blato,
nič som nedbau na to,
len som diovča navštíviu.

„Navštíviu“ je znenie oslabené. Posledný verš Šafárikovho textu sa lepšie zrovnáva so situáciou. Šafárik v poznámke uviedol, že táto pieseň sa od „prostonárodnosti drobet vzďaluje“. Novšie varianty, tuším, dosvedčujú, že pieseň je rýdze ľudová, ale drsnejšia. — V prvom verši textu je tlačová chyba: miesto „tresu“ má byť „tresci“.

5 Koll I 231 (18) strofa 1 — 2 ten istý text s nepatrnými odchýlkami. Koll II 385 ako doplnok uverejnil sfy 3 — 7, vcelku 5 strof, z ktorých sfy 3, 5, 6 sú vzdialenejšie obdoby Šafárikovho textu.

6 ŠP 59 (3); Koll I 188 (13); Čel I 87 (11); Sl Sp I 116 (315); ten istý text. Myjava str. 327, zachovala sa len sfa 2 a záver. — V prvom verši 2 sfy je tlačová chyba. Má byť …vánoci“.

7 ŠP I 60 (32); Koll I 371 (1), ten istý text s malou odchýlkou; Koll I 218 (5) sfa 1 zaradená do iného textu ako sfa 2. Sl Sp I 89 (245) sfa 1 zaradená ako začiatok do iného textu. ČL V 425 (25) Němcová: vzdialená obdoba začiatku. ČL VII 225 (37) Holuby: sfa 1 zaradená ako sfa 2 do iného textu. Poloczek II 56 (65). Prvá strofa Šafárikovho textu radí sa do skupiny podarených drobných skladieb, ktoré sa v tradícii pevne držia a vkladajú sa do rôznych piesní. Bolo by treba podrobnejšieho rozboru textov tohto druhu, pravda, na podklade rozsiahlejšieho materiálu. I druhá strofa „Červený kantár“ udržala sa v iných piesňach ako začiatok: Koll II 102 (21); Koll I 214 (11) = Čel III 80 (4) = SI Sp I 116 (316). Porovn. Mišík 42 (110): Červeni kaheľ, bjeli pec. moja matka ňezná chľeba pjesc. Zrejme parodia.

8 ŠP I 60 (33): Čel II 64 (7) nezmenené; Slávia II5 298 (574) značne skrátený text: Sušil2 338 (463) text Šafárikov zaradený ako sfy 3 — 4 do inej piesne; Galko 161 (213) a poznámky tam uvedené.

9 ŠP 38 (3); Koll I 178 (7): Čel I 84 (7); Sl Sp I 16 (45) s malými slovnými zmenami; Mišík 51 (31) s malými slovnými zmenami, sfa 3. je zrejme novo pripojená a zmyslom k piesni nepatrí. Poloczek III 310 (436). Na tomto texte zapísanom nedávno môžeme sa presvedčiť, ako často sa mení pieseň, ktorá žije v tradícii. Tento novší variant je rozvlačný a stratil koncíznosť:

1.
Širokí jarčok,
bystrá vodička,
napojže mi milá,
holubička sivá,
muojho koníčka.

2.
Muoj koník vraní
ostro kovaní,
čo ma bude nosiť
medzi horami.

3.
Ja nenapojím,
lebo sa bojím;
tvoj kuoň sivovraní
ostro je kovaní
a ja maličká.

10 ŠP I 53 (23); Čel II 63 (6); Sb. Mat. Slov. I 45; Mišík 51 (132) len sfa 1. Koll I 207 (15) = Sl Sp I 108 (293) zmenené poradie; sfy 3 — 4 Šaf. textu tvoria začiatok a sfy 1 — 2 sú na konci. Bart Jan 433 (805) len sfa 1. Pripojená nová sfa 2. zaujímavý doklad tvorivosti, posledný verš 1. sfy je východiskom sfy 2.

1.
Něžeň sa, šohajko,
nětreba ci ženy,
vezmi si za širják
rozmarýn zelený.

2.
Rozmarýn zelený,
tuľipán červený,
budzě ci prokvitac
místo młádéj ženy.

11 ŠP 120 (79); Koll 362 (1) doplnený variant Čel III 13 (3) Český var. Zdá sa, že poslednú strofu pripojil sám vydavateľ, lebo didaktický záver je v baladách neobvyklý.

Tu se nad synáčkem
matka smilovala,
vodám ho nedala,
ale vychovala.

Sušil2 580 (164); Erb2 493 (30); Bartoš 1889 365 (619); Bart Jan 651 (1215 a, b, c, d).

Štvrtá strofa Šafárikovej piesne objavuje sa často v piesňach vojenských. Táto apostrofa husárov je vhodná ako začiatok vojenskej piesne, ale v balade pôsobí ako neorganický prídavok. Varianty, ktoré končia synáčkovou odpoveďou, sú umeleckejšie. Porovn. Koll I 364 (6): ČL XIV str. 20; Sušil2 579 (763); Bartoš 1889 358 (607); Koželuha 69 (82); Erb2 163 (287); Detva str. 310.

12 Mišík 128 (350): Bartoš 2 (3) sfy 20 — 23. tamt. 27 (31) sfy 9 — 15. Porovn. Bart. Jan 49 (59). Šafárik zaraďuje túto baladu do skupiny piesní o Jánošíkovi. Tlačovú chybu v 12 verši treba opraviť na „zlatie makovičky“.

13 ŠP I 53 (22); Čel I 86 (9) nepatrné odchýlky hláskoslovné; Koll 311 (6) i Hudec I 156 (347) rozšírený text: tamt. I 122 (246); Poloczek III 421 (613): Poloczek II 267 (481); Sušil2 252 (302) sfa 2 ako začiatok samostatnej piesne, ktorá rozširuje 2. sfu Šafárikovho textu. Po strofe druhej text Poloczkom zapísanej piesne (III 421 613), rozvádza ďalej, čo by ešte milá milému kúpila: obrúčku, aby sa mu „migotala“, keď pôjde na tanec, a ešte „veršik rozmariji“. To je príklad amplifikácie v piesňach dosť častej.

Zoznam skratiek

Bartoš 1889 — Frant. Bartoš: Národní písně moravské v nově nasbírané, 1889.

Bart Jan — Fr. Bartoš — Leoš Janáček: Nár. pís. moravské nově nasbírané, 1899.

Čel. — F. L. Čelakovský: Slovanské nár. písně I — III, 1822 — 1827.

ČL — Český lid. Sborník věnovaný studiu lidu čes., 1892 nasl.

Detva — Karol A. Medvecký: Detva. Monografia, 1905.

Erben — Karel J. Erben: Prostonárodní české písně a říkadla, 1864.

Galko — Ladislav Galko: Ľudové piesne z Liptova a Oravy, 1958.

Holas — Čeněk Holas: České národní písně a tanec I — IV, 1908 — 1910.

Hudec — Slovenské ľudové piesne. Rediguje prof. dr. Konšt. Hudec, 1950.

Koll — Ján Kollár: Národnie zpievanky atď. I — II, 1834 — 35.

Koželuha — Fr. Jar. Koželuha: Kytice z nár. písní moravských Valachův, 1873.

Mišík — Štefan Mišík: Piesne zo Spiša, 1898.

Myjava — Július Bodnár: Myjava, 1911.

Poloczek — Dr. František Poloczek: Slovenské ľudové piesne. Zv. II, 1952. Zv. III, 1956.

Sbor. Mat. Slov. — Sborník slovenských nár. piesní atď. Vyd. Matica slov. I — II, 1870 — 74.

Slavia — Nár. pohádky, pís. atď. Vydáva literární řeč. spolek Slavia 1877 — 80. Řada II oddíl 1 — 5.

Slov. Pohľ. — Slovenské pohľady, 1881 nasl.

Sl Sp — Slovenské Spevy I — III, 1890 — 1926.

Sušil2 — Frant. Sušil: Moravské nár. písně s napěvy do texeu vřaděnými, Brno 1860.

ŠP — P. Jos. Šafařík: Písně světské lidu slovenského v Uhřích I — II, 1823 — 1827.