ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

27. februára 1818

Buďme celkom tým, čím byť môžeme, pokúsme sa, ukážme cestu potomkom, nechajúc im slobodnú voľbu. Ja veru často cítim v sebe náramnú silu — ale jeden pohľad na obraz Čechie a Slávie našej kruší moju myseľ a privádza ju do trúchlivej kviľby. Dajte znamenie a duch môj sa rozplamení k činom nie mládeneckým, ale k činom dospelého muža.

*

29. mája 1818

Medzi mojím a Palackého veršovaním v hexametroch vyskytuje sa nemalý rozdiel, ale nebude to vari umeniu na škodu. Častejším používaním sa vybrúsia všetky formy. Dychtivo čakáme od Vás niektoré pripomienky, lebo nie je nám ešte všetko jasné. Chceli by sme, keby ste nás poučili najmä o viazaní sa spoluhlások na samohlásky predchádzajúceho slova a ďalej o ráze našej reči. Zasväťte tomu niekoľko hodín, nebude to pre nás bez úžitku. Voľnosť, ktorú si tu i tam dovolíme, nech Vás neuráža. Aj u Grékov a Rimanov to ináč nebolo. Palacký rád predlžuje krátku slabiku pred pauzou, niekedy aj mimo pauzy, napr. „z vlasti utíkám ja, ty Tytyre“, „oheň a krásny“, „Hus a milostivé“, a v onom „Jasne se blýská nad svatyní tam odplaty vínek“, ktorý verš nikdy nemôžem prečítať bez uchvátenia mysle; no a najmä čo nasleduje: „a vidí a zpívá a letí“, tak sa mi zdá živo namaľované, že sa nečudujem mienke geniálneho muža (Slováka), ktorý mi onehdy o tom napísal tieto slová: „Die Schönheit, verbunden mit Genialität, Kraft und Anmut, reisst mich hin. — Glauben Sie mir, edler Freund, entsinne mich nicht, je etwas diesem Aehnliches gelesen zu haben. Tausend, tausend Dank.“^[50]

*

16. marca 1820

Turinský sa mýli, ak myslí, že moje srdce ochladlo. Ale on to nemyslí. Neochladlo, ba ustavične vrie, no teraz iba bolesťou. Čo ma ešte dajako môže potešiť, je pohľad na vyrastajúcich takých synov Čechie, ako je Turinský. Ak pomyslím na ideál, ktorý som bol v českej národnej poézii zosnoval a si predsavzal: vtedy sa mi zdá, že som nič nevykonal, že som neurobil ani krok, a to ma bolí; ale keď pozriem na svojich, nasledujúcich ma priateľov, na Palackého, na Turinského, vtedy trochu zabúdam na svoju biedu…