E-mail (povinné):

Pavol Jozef Šafárik:
Z listov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Lucia Jedla.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 50 čitateľov

Boďanskému

[81]

20. októbra 1839

V našej literatúre nemáme vôbec nič nového. Palacký je teraz v Drážďanoch, v Lipsku atď. Pracuje v bibliotékach a v archívoch. Jungmann[82] je rektorom univerzity — toho roku si postavil nový dom. Na druhej časti Slovníka pracuje jeho brat Antonín[83] — ale nebude to tak skoro hotové. Čelakovský[84] sedí pri etymologickom slovníku, kým ho dokončí, ubehne pol života. Sú to práce obrovské, temer nadľudské. Jeho „Ohlas písní českých“ je zatiaľ v tlači. Staněk[85] vytláča anatómiu. Presl[86] a Amerling[87] pripravujú viacero diel do tlače. — Našu literatúru, ako aj celoeurópsku, požiera plytká beletristika a žurnalizmus. — Macieiowski[88] bol v Karlových Varoch. Vydal „Pamiętniki Słow.“, dva diely. — Etnografická mapa je u Merklasa[89] v robote, dve tabule pokazil, bola zlá pražská meď! Teraz začal tretiu, je z Drážďan. Iba na tabule vydal som už asi päťdesiat zlatých v striebre. Za dva alebo tri roky etnografickú mapu vari dokončí. — Ja sedím každodenne pri historickej mape, hotová je už asi tretina. Práca je to nesmierna, no dúfam, že bude na osoh, vari aspoň našim budúcim potomkom — lebo zdá sa, že naše pokolenie beletrizmus, plytkosť, fantastičnosť a nekritičnosť, slovom, nechuť k reálnosti a pravde, a záľuba v čačkách a mamone nepripustia už viacej, aby si obľúbilo dôkladné vedomosti.

*

25. marca 1843

U nás sa v literatúre veľmi pomaly napreduje. Sám viete dobre, ako málo je tuná dobrých spisovateľov, aké slabé sily — samá žobrota. Najnovšiu novinu, že Gaj s ilyrizmom celkom prestal, už viete. Vidieť, že maďarizmus zvíťazil, slávne! Po celom mocnárstve zakázané je i používanie mena Ilýr.[90] Úbohí Slováci agonizujú, ako ani ináč nemôže byť. Tak, hľa, prišiel mráz i ľad na samotný útly kvet! — Nemožno ani uveriť, aká je srbská literatúra chudobná a biedna. O vyšších snahách a cieľoch — ani pomyslenia.

*

6. júna 1844

Za týchto posledných čias vyšlo opäť niekoľko dobrých knižiek u južných Slovanov. Medzi nimi v záhrebskej Matici Gundulićov[91] Osman. Dostanete ho. Záhrebská Matica pekne rastie a sľubuje plodonosnú činnosť. Bohužiaľ, nemožno toto povedať o Matici srbskej v Pešti. Tí ľudia sa sami škrtia. Vydali síce teraz cenné otázky;[92] ale aký z toho úžitok? Či sa také veľké diela dajú improvizovať za rok alebo dva, najmä tam, kde nieto dôkladne vzdelaných, osvietených a pritom horlivo činných mužov? Popri tom matičiari vydávajú pamflety a paškvily jeden na druhého, obviňujúc sa z okrádania a olupovania Matice! A táto zlá povesť sa rozširuje o nich po celej krajine!

Nádejnejšie je to v Srbsku, tam skutočne v Belehrade vyšlo niekoľko dobrých knižiek.

Na Slovensku všetko po starom. Štúr[93] musel prestať prednášať, sedí v Prešporku a čaká na povolenie Novín, ale ináč nerobí. Vyšiel druhý diel Kollárových prejavov o národnosti,[94] a veľmi sa páčia.

Jordan[95] tlačí v Lipsku lužicko-nemecký slovník, ktorého prvý hárok, čiže vzor, som videl. Veru chvályhodné.

Naša česká literatúra, hoci vyšlo mnoho drobností, nesplodila nič, čo by zaslúžilo mimoriadnu pozornosť. Z tretieho dielu Palackého Archívu[96] vyšiel prvý, druhý a tretí zväzok. Nový diel jeho histórie sa práve tlačí.

Čelakovský[97] je zarmútený smrťou svojej manželky. Jungmannovi zomrel druhý, mladší zať Lauerman.[98] Podnikol kroky za svoje uvoľnenie na odpočinok. Je čas.

Nepriatelia slovanskej literatúry a národnosti neprestávajú osočovať každú chvíľu a zo všetkých strán. V Nemecku vychádza množstvo hanobiacich spisov. A Slovania mlčia ako ryby. Čo majú robiť?

No, ako sa daria Vaše práce? Dávno, dávno som už nič nepočul o Vás, Sreznevskom, Preisovi! — A predsa, v týchto dňoch som čítal zprávu o novom časopise v Moskve,[99] na ktorom podujatí sa zúčastňujete Vy, Ševyrev,[100] Pogodin. Z toho vidím, že ste zdravý a veselý.

Medzi knižkami, ktoré v týchto dňoch nazhromaždím a odovzdám Kronbergrovi na odoslanie, nájdete Štúrovu rukopisnú zprávu o Ústave v Prešporku. Pripájam tu jeho list. Vidím, že Štúr a daktorí s ním chcú novátorčiť v spisovnom jazyku pre Slovákov. Bojím sa, že to nepovedie k cieľu, ale iba k novým zmätkom, ku chaosu.

*

18. septembra 1844

V Národopise[101] som urobil, čo bolo možné. Iní nech idú ďalej. Ale s rozvahou a dôvodmi. Dosiaľ som nič dôkladne nečítal. Nie všetko, čo komu príde na myseľ, obstojí pred triezvou, rozvážnou kritikou. I v jazykospyte, ako všade, mnohé veci sú iba domnienky — ba, somnia delirantia.[102] Všetko závisí od metódy, dôvodov, logiky.

Z Ľvova dosiaľ neprišiel pre Vás ten čakaný Sborník červonoruských piesní.[103]

Vo veci Vašej debny s knihami vo Viedni som už zakročil písomne a úradne. Leží to teraz na úradoch. No u nás to ide zdĺhavo.

Čo sa týka záhrebského nárečia, rozlúštenie problému treba čakať od Mažuranića[104] a iných. My sme vzdialení. Nech nám to oni podajú — ale i odôvodnia!

Žalostné, čo píšete o Vostokovovi, no ja myslím, že nie je to také zlé a že viacej kriku — ako to u ľudí býva.

Niektoré spisy Hollého, po ktorých túžite, som Vám poslal. — Palackého štvrtý diel nevyšiel, postupom času ho dostanete, hoci poštou, ak si tak budete želať. Zo skúsenosti ešte neviem, či prijímajú balíky s knihami (podľa novej konvencie — predtým neprijímali).

Havlíček[105] priniesol čaj, srdečne Vám ďakujem. Rozdelil som sa so Staňkom a inými priateľmi. Amicorum omnia communia.[106]

(Ovdovený Čelakovský chce sa druhý raz oženiť s Antóniou Reisovou, sestrou pani Staňkovej.)[107]

Knihy, o ktorých píšete, že ste poslali na Kronbergera a Řivnáča,[108] dosiaľ nedošli. — Vaše písemká som odoslal (Štúrovi a Holovackému).[109]

*

24. marca 1845

O meste Vinete[110] som napísal samostatnú rozpravu, nakoľko som vedel a mohol, nájdete ju v našom múzejnom Časopise. Niektoré iné moje bibliografické rozpravy vyjdú v druhom zväzku Rozboru staročeské literatury.[111] Všetko to postupom času dostanete.

Štúr v Prešporku má už povolenie na vydávanie Slovenských novín i Orla tatranského. Vydávať začne 1. júla.[112] Ešte predtým príde sem do Prahy, ako mi písal.

V Chorvátsku v Záhrebe[113] založia katedru chorvátsko-slavónskeho jazyka už v máji tohto roku, ako oznámili v novinách. Vypísaný je už konkurz na profesúru s platom 800 zlatých v striebre.

Zap[114] z Ľvova sa dostane sem do Prahy za úradníka. Má sa prisťahovať hneď po Veľkej noci. Dúfame, že bude pracovať v našej literatúre a najmä v českom zemepise a štatistike.

Čelakovský[115] je tu cez veľkonočné sviatky. Žení sa s Antóniou Reisovou, známou Vám sestrou Staňkovej. Za takýchto okolností som sa s ním o literárnych záležitostiach nemohol ešte veľa rozprávať.

Gróf Josef Matyáš Thun[116] (iný než Vám známy gróf Lev Thun) vydal práve teraz spis Der Slavismus in Böhmen, ktorý bude vari dobre pôsobiť na vyjasnenie pochopenia nášho stavu a zmierlivosť úmyslov. Vyjde i po česky. — Prikladám Vám to tu ako novinku, ráčte ju po prečítaní oznámiť priateľovi Pogodinovi.[117] Podobne, prosím, ráčte urobiť s tu priloženým lístkom. Budete mať azda príležitosť poslať mu to bez odkladu, lebo viem, že bývate ďaleko jeden od druhého.

*

20. júla 1845

Havlíček žije tu v Prahe, no vídavam ho málo. Čo sa týka peňazí,i bude treba, aby ste mu napísali niekoľko slov a vložili do môjho listu. Odovzdám mu to.

Štúr ohlásil noviny i prílohu k nim, Orla.[118] Bude to vydávať v nárečí Slovákov. Ako sa to vydarí, ukáže čas. Vydávať začne 1. augusta.

Od tých čias, čo som Vám poslal knihy, vyšla Jungmannova[119] Slovesnost.[120] Tlačí sa Zapov Zemepis a Tomkove Děje mocnářství Rakouského (pre Malú encyklopédiu náuk).[121]

*

22. augusta 1845

Tu u nás zdržuje sa Stanko Vraz[122] zo Štajerska. V Chorvátsku trvajú neustále politicko-národné zvady a rozbroje. Za takýchto okolností sa v literatúre málo alebo nič nedeje. Stanko Vraz tlačí tu v Prahe svoju zbierku nových drobných básní. Zo Srbska nemám nijakých zpráv. U južných Slovanov ide to v literatúre veľmi pomaly a ospanlivo. U Slovákov začal Štúr vydávať noviny v slovenskom nárečí. Kollár a protestantské duchovenstvo sú s tým veľmi nespokojní. I mne sa zdá toto počínanie nečasové a nepraktické; obávam sa, že Štúr sebe veľmi uškodí, a iným nič, vôbec nič nepomôže.

*

19. júla 1846

Literárnych noviniek u nás teraz málo. Medzi Slovákmi a Čechmi nastala v literatúre roztržka a rozdvojenie, a ostré zrážky perom i atramentom, nie mečom a krvou (na šťastie). Všeobecná mienka pripisuje ako semeno, zárodok a vinu za túto roztržku medzi iným i Vám, Sreznevskému, nebohému Preisovi[123] atď.[124] Pravdaže, je to smiešne a nespravodlivé. Z Chorvátska bol tu Gaj,[125] tam sú podobné boje — ba horšie — lebo sú hlučnejšie medzi Gajom a ilýrskymi matičiarmi. Gaj sa tu vraj sťažoval najmä na Sreznevského, označujúc ho za hlavného pôvodcu tej pohromy a neporiadku. Relata refero.[126] Sám vidíte, že sú to pochabosti. — To je isté, že „citra et ultra“[127] sú to veľké pochabosti, ba „Babylonica confusio idearum“.[128]

Je pravda, že Havlíček[129] tu kadečo popísal mnohým na pohoršenie, čo si mohol odpustiť. Kto však môže dať rozum všetkým ľuďom? Písalo sa i proti nemu dosť a ostro. No čo Vám a iným tunajší korešpondent písal o cenzorovi,[130] je číra lož, hodná jeho duše. Nemožno o ňom povedať ani viac ani menej než to, čo vravievali starí Česi o utŕhačovi na cti: „Klameš, len sa tak práši!“ To je moje prvé a posledné slovo o tom. — Vy dobre viete, že ja sa zapodievam iba náukami slovanskými ako náukami, vedou ako vedou. Ak teda chcete, aby tento môj list nebol posledný, ostaňme pri tom, pri literatúre a nechajme všetko ostatné ležať bokom. Toto je — conditio sine qua non.[131] Nech každý zodpovedá za seba a za svoje skutky — pred tým a tam, kde je povinný zodpovedať sa. Píšte mi o pokrokoch Vašej literatúry, o jej dôležitých, pre mňa zaujímavých plodoch — bude ma to vždy tešiť; ak Vám ja môžem stadiaľto poslúžiť niečím z literatúry, urobím to veľmi rád. Pre toto jediné žijem, inému všetkému na svete som už odumrel — —

*

25. septembra 1847

Oprávnene sa sťažujete na nečinnosť a nevzájomnosť tunajších a iných Slovanov. Skutočne nikdy nebola väčšia, takže Kollárov spis[132] o nej je už iba satira a irónia. Čo sa týka muzeálnych spisov pre Vašu spoločnosť, dozvedel som sa, že Hanka[133] dostáva 12 exemplárov na odosielky pre spoločnosti — a Hanka predo mnou krčil plecami! — Zatiaľ však nestrácam nádej, prednesiem vec znovu. Čo zhromaždím, pošlem Vám okolo Nového roku.

*

15. júla 1849

Oba Vaše listy, ktoré ste mi poslali minulej jari, prvý s knihami, dostal som v poriadku. Za knihy srdečne ďakujem, opäť som ešte väčšmi Vaším dlžníkom. Čo sa týka Vašej žiadosti o zhromaždenie a zásielku českých kníh, budem sa ju snažiť podľa možnosti splniť; dosiaľ sa, bohužiaľ, nedalo nič urobiť. Vlani sa nám to s časopismi nezdarilo, mnohé zanikli. Literatúru a kníhkupectvo za všeobecného prevratu[134] postihol veľký úpadok a poklesli. Potrebný je dlhší čas, kým sa jedno i druhé zotaví. Ocitli sme sa v mimoriadne ťažkých okolnostiach. Ospravedlňte ma teda; uznávam, že som Vaším dlžníkom, i budem sa Vám snažiť namiesto tých časopisov poslať české a iné slov. knihy, len ráčte pozhovieť. My sa môžeme iba pomaly navracať k pravidelnej činnosti. Dúfam, že už na jeseň niečo pre Vás zhromaždím a takým spôsobom, aký ste mi sám oznámili, totiž prostredníctvom lipského kníhkupca,[135] Vám odošlem. Ináč u nás teraz málo vychádza, čo by malo byť odoslané. Čelakovského, Kollára,[136] Miklošića[137] atď. ustanovili za profesorov; s ich činnosťou a pôsobením nás oboznámia iba budúce časy. Kiež by sa splnila aspoň polovica našich nádejí!

Môj zrak slabne a práce viaznu, a preto nemôžem o nich dnes mnoho písať. Nabudúce viacej a to priamo poštou. Zatiaľ iba toľko.

*

22. decembra 1850

Neviem, čo čítate v novinách o našich literárnych predsavzatiach, možno všeličo; no uisťujem Vás, že nikdy nebolo ono príslovie „Mnoho vresku — málo zisku“ natoľko pravdivé ako teraz. Veľa sa sľubuje, ohlasuje, ale z toho všetkého neuskutoční sa nič. — Teraz sa u nás zakladá spolok spisovateľov pre vypracovanie encyklopedického čiže konverzačného českého slovníka;[138] uvidíme, čo z toho bude.

U Vossa v Lipsku možno dostať knihy Vašej akadémie a archeografickej komisie. Kúpil som z nich mnohé pre našu c. k. verejnú bibliotéku, no z toho čo som vlani od kníhkupca z Petrohradu objednal pre bibliotéku, nedošlo nič. Dostal som aj niekoľko zväzkov Žurn. Minist. Prosvešč.[139] Ševyrevov.[140] Cestopis som videl u p. Hanku.

S prednáškami slovančiny ide to u nás nejako slabo. Miklošić vo Viedni nemá vraj nijakých poslucháčov, Kollár veľmi málo. Ani tu v Prahe nemožno pozorovať významnejších pokrokov a výsledkov. Príčiny sú rozličné, všeobecné, časové a zvláštne, v osobách, ktorých sa to týka. No aj to sa napraví.


[81] Osip Maximovič Boďanskij (1808 — 1877) — kandidát ruského ministerstva školstva na katedru slavistiky, odišiel na jeseň 1837 na cestu po slovanských krajinách a v decembri zavítal do Prahy, kde zostal až do nasledujúcej jesene. Potom precestoval všetky slovanské krajiny a po piatich rokoch sa v lete 1842 vrátil cez Slovensko do vlasti, kde sa stal profesorom slavistiky na moskovskej univerzite. R. 1838 bol so Šafárikom v Karlových Varoch a tiež na Rajhrade; za svojho pobytu v Prahe prekladal do ruštiny Šafárikove Slovanské starožitnosti.

[82] Josef Jungmann dosiahol r. 1817 doktorát filozofie, r. 1828 bol dekanom filozofickej fakulty, r. 1839 znova dekanom a 20. júla 1839 ho jednohlasne zvolili za rektora univerzity na rok 1840. Tento úrad prevzal od svojho brata Antonína.

[83] Antonín Jungmann (1775 — 1854) — brat Josefa Jungmanna, bol profesorom na pražskej univerzite (odbor pôrodníctva). Napísal populárne lekárske knihy, ale spomínanú časť k bratovmu Slovníku nedokončil.

[84] František Ladislav Čelakovský zbieral síce dlhé roky materiál pre etymologický slovník, ale toto jeho dielo nevyšlo. Mal to byť šiesty zväzok k Jungmannovmu päťzväzkovému Slovníku česko-německému, ktorý vychádzal v rokoch 1835 — 39. — Jeho zbierka Ohlas písní českých vyšla r. 1839.

[85] Josef Václav Staněk (1804 — 1871) — pražský lekár, ktorý sa usilovne venoval aj kultúrnej práci a popularizácii medicíny, vydal r. 1840 dielo Základové pitvy, čili soustavní rozbor a popis těla lidského a jednotlivých jeho částek spolu s Atlasom, ku ktorému obrázky kreslil slovenský maliar František Belopotocký.

[86] Jan Svatopluk Presl redigoval v tomto čase Časopis technologický.

[87] Karel Slavoj Amerling (1807 — 1884) — český lekár a pedagóg, bol autorom viacerých popularizačných a praktických spisov.

[88] Waclaw Alexander Macieiowski (1793 — 1883) — profesor vo Varšave, častejšie chodieval so svojou chorou ženou do Karlových Varov. R. 1839 vyšlo jeho dielo v dvoch zväzkoch Pamiętniki o dziejach, piśmiennictwie i prawodawstwie Slowian (Zápisy o dejinách, literatúre a zákonodarstve Slovanov).

[89] Václav Merklas (1809 — 1867) — pražský kartograf a meďorytec, ryl Šafárikovi mapu pre dielo Slovanský národopis. Neskôr bol profesorom v Levoči (1852 — 1862).

[90] Meno Ilýr, ilýrsky, Ilýria, ilýrizmus zakázali používať panovníkovým nariadením zo 17. januára 1843 a zákaz vyhlásili v Záhrebe 18. januára. Týmto zákazom sa mali zastaviť nešváry, ktoré vznikli v Záhrebe r. 1842 v súvislosti s politickými bojmi medzi ilýrskou a maďarónskou stranou. Názvy znova povolili používať kráľovským prípisom z 3. januára 1845, ale iba v literatúre.

[91] Ivan Gundulić (1589 — 1638) — najvýznamnejší chorvátsky básnik dubrovníckej literatúry, autor eposu Osman, ktorý znova vydala Matica ilirska v Záhrebe r. 1844 ako svoje prvé knižné vydanie

[92] Vydali síce teraz cenné otázky… — Na valnom zhromaždení Matice srbskej vo februári 1844 vypísali súbeh na témy zo srbskej filológie, dejín a poézie.

[93] Ľudovít Štúr (1815 — 1856) dostal povolenie vydávať svoje noviny až koncom marca 1845; prvé číslo vyšlo 1. augusta 1845.

[94] Ján Kollár vydal r. 1844 druhý zväzok diela Nedělní, svátečné i příležitostné Kázně a Řeči; prvý zväzok vyšiel ešte r. 1831.

[95] Jan Pětr Jordan (1818 — 1891) — lužickosrbský spisovateľ, vydal r. 1844 iba prvý zošit tohto slovníka

[96] Archiv Český — čili staré písemné památky České i Moravské — vydával František Palacký, odtláčajúc v ňom archívne materiály, týkajúce sa Čiech a Moravy. Prvé dva zväzky vyšli r. 1840, tretí-piaty r. 1841. — Jeho Geschichte vou Böhmen (Dejiny Čiech) vychádzali v rokoch 1836 — 1867 (dovedna deväť zväzkov) a české znenie s názvom Dějiny národu českého v Čechách i v Moravě až v rokoch 1848 — 1876.

[97] Čelakovský sa po prvý raz oženil r. 1834 s Mariou Ventovou, ktorá mu umrela vo Vratislavi v apríli 1844. Nato 2. apríla 1845 si vzal za manželku Antoniu Reisovú, sestru manželiek dr. Friča a dr. Staňka, ktorá ako ženská pracovníčka bola známa pod menom Bohuslava Rajská (1817 — 1852). Rajská však umrela 2. mája 1852 v Prahe.

[98] Josef Lauermann — kupec, bol prvým manželom Jungmannovej najmladšej dcéry Kateřiny (1811 — 1889)

[99] … o novom časopise v Moskve… — Pravdepodobne išlo o časopis Čtenija venovaný histórii a starožitnostiam, ktorý začal Boďanskij vydávať až r. 1846.

[100] Stepan Petrovič Ševyrev (1806 — 1864) — reprezentant reakčného panslavizmu, účinkoval od r. 1843 ako riadny profesor ruskej literatúry na moskovskej univerzite

[101] Slovanský národopis — dielo P. J. Šafárika, ktoré r. 1842 vyšlo v dvoch vydaniach. Tam autor podal súčasný obraz celého Slovanstva.

[102] Somnia delirantia (lat.) — bláznivé sny

[103] Sborník červenoruských piesní — pravdepodobne ide o zbierku Malorossijskija i Červenorusskija narodnyja dumy i pěsni z roku 1836

[104] Antun Mažuranić (1805 — 1888) — chorvátsky jazykovedec a profesor chorvátskeho jazyka a literatúry

[105] Karel Havlíček Borovský (1821 — 1856) — významný český pokrokový básnik, novinár a politik, bol v rokoch 1842 — 44 v Rusku, kde bol vychovávateľom v rodine slavianofila Ševyreva. Z Moskvy sa vrátil v júli 1844.

[106] Amicorum omnia communia (lat.) — Priateľom je všetko spoločné (citát z Ciceróna).

[107] Pani Staňková — rod. Karolina Reisová

[108] Kronberger i Řivnáč — kníhkupecká firma v Prahe

[109] Jakov Fedorovič Holovackij (1814 — 1888) — ukrajinský národopisec

[110] Vineta — staré slovanské mesto pri ústí Odry. O jeho mene a polohe napísal Šafárik rozpravu v ČČM 1845, ktorá vyšla aj po nemecky; do ruštiny ju preložil Boďanskij.

[111] Rozbor staročeské literatury — boli to Šafárikove prednášky v Královskej českej společnosti nauk o pamiatkach starého českého písomníctva, ktoré vyšli tlačou r. 1843 a 1845.

[112] Štúr začal vydávať noviny až od 1. augusta 1845; do Prahy vtedy neprišiel, ako sľúbil Šafárikovi.

[113] V Záhrebe sa zriadila katedra ilýrčiny na akadémii; prvým verejným profesorom na nej bol od r. 1846 chorvátsky buditeľ Vjekoslav Babukić (1812 — 1875).

[114] Karel Vladislav Zap (1812 — 1871) — pražský rodák, polonofil i ukrajinofil, bol od r. 1836 úradníkom vo Ľvove, odkiaľ sa r. 1845 dostal za úradníka štátnej učtárne v Prahe. Preložil Gogoľovho Tarasa Buľbu, venoval sa poľskému a ukrajinskému národopisu, písal informatívne články a vydal aj Všeobecný zemepis (1846, 1851) a Zeměpis Čech, Moravy a Slezska (1849).

[115] Čelakovský účinkoval ako profesor slavistiky v rokoch 1842 až 1848 vo Vratislavi; na pražskú univerzitu prešiel v októbri 1849.

[116] Josef Matyáš Thun (1794 — 1868) — pražský šľachtic, vydal roku 1845 brožúru Der Slavismus in Böhmen (Slovanstvo v Čechách), v ktorej sa zastával českej národnosti čisto z humanitného stanoviska. Brožúra nevyšla po česky.

[117] Pogodin i Boďanskij boli profesormi na moskovskej univerzite.

[118] Štúr vydal svoj Ohlas o vydávaní Slovenských národných novín s prílohou Orol tatránsky s dátumom 15. júna 1845: v ňom tiež uviedol, že nemôže začať s vydávaním novín od začiatku júla, ale až od začiatku augusta.

[119] Josef Jungmann odišiel podľa dekrétu z 12. októbra 1844 na penziu.

[120] Slovesnost Josefa Jungmanna vyšla po prvý raz r. 1820; jej nové prepracované vydanie vyšlo r. 1845 a ďalšie r. 1846.

[121] Malú encyklopediu nauk navrhol vydávať v rámci Matice českej sám Šafárik; mala obsahovať populárne spisy z najpotrebnejších vedných odborov. Ako prvý zväzok vyšiel Tomkov Krátký všeobecný dějepis (1842), ďalej Tomkov Dějepis český a Stankov Přírodopis (1843).

[122] Stanko Vraz (1810 — 1851) — ilýrsky básnik slovinského pôvodu, osadil sa r. 1838 natrvalo v Záhrebe a tam sa r. 1846 stal tajomníkom Matice ilirskej. R. 1839 vydal v Záhrebe Narodne pjesni ilirske a r. 1845 prišiel po prvý raz do Prahy, kde sa zdržal celý mesiac. Jaroslav Pospíšil mu vydal v Prahe („Zlatni Prag“) zbierku básní Gusle i tambura, ktorej rukopis autor vopred poslal Šafárikovi.

[123] Piotr Ivanovič Preis (1810 — 1846) — ruský slavista, ktorý od roku 1839 cestoval po slovanských krajinách (bol aj v Bratislave) a koncom r. 1842 sa vrátil do Petrohradu, kde sa stal profesorom slavistiky; čoskoro však umrel.

[124] Všeobecná mienka pripisuje ako semeno, zárodok a vinu za túto roztržku medziiným i Vám, Sreznevskému, nebohému Preisovi atď… — Túto mienku aj verejne vyslovil Havlíček v Pražských novinách, keď obvinil ruských cestovateľov (Boďanskij, Sreznevskij, Preis), že oni podpichovali Slovákov, aby sa v spisovnom jazyku odtrhli od Čechov. Ruskí slavisti skutočne sympatizovali so štúrovským hnutím, no nedá sa nateraz dokázať, že by boli priamo pôsobili na túto „roztržku“.

[125] Ljudevit Gaj (1809 — 1872) — vodca ilýrskeho hnutia u južných Slovanov, prišiel v júni 1846 do Prahy, kde mu Česi v Měšťanskej besede pripravili slávnostné privítanie. Na ceste do vlasti sa zastavil aj v Bratislave.

[126] Relata refero (lat.) — podávam, ako som počul

[127] Citra et ultra (lat.) — tu i tam

[128] Babylonica confusio idearum (lat.) — babylonské zmätenie ideí

[129] Havlíček rozbúril mysle najmä svojím článkom Slovan a Čech, v ktorom podrobil ostrej kritike súčasnú koncepciu kollárovskej slovanskej vzájomnosti; ďalej odsudzoval plané vlastenectvo a prízvukoval potrebu reálnej práce pre národ. Všetky tieto myšlienky hlásal v Pražských novinách a ich prílohe Česká včela, ktorých redakciu prevzal od začiatku r. 1846. Tieto Havlíčkove myšlienky narážali, pravdaže, na odpor veľkej časti súčasných kultúrnych a politických exponentov.

[130] Cenzorom v Prahe bol v rokoch 1837 — 1847 sám Šafárik.

[131] Conditio sine qua non (lat.) — nevyhnutná podmienka

[132] Kollárov spis — O vzájomnosti

[133] Václav Hanka bol už od r. 1819 úradníkom Českého musea v Prahe.

[134] … za všeobecného prevratu — roz. za revolúcie 1848/49

[135] Lipský kníhkupec — Leopold Voss, cez ktorého Šafárik sprostredkúval literatúru

[136] Kollár sa stal v máji 1849 mimoriadnym profesorom slovanských starožitností na viedenskej univerzite.

[137] Franc Miklošič (1813 — 1891) — pôvodom Slovinec, bol žiakom Kopitarovým. On prvý uplatnil porovnávaciu jazykovedu v slavistike. R. 1848 sa stal mimoriadnym a r. 1850 riadnym profesorom staroslovienčiny na viedenskej univerzite.

[138] Teraz sa u nás zakladá spolok spisovateľov pre vypracovanie encyklopedického čiže konverzačného českého slovníka… — Návrh na vydanie takéhoto slovníka podal 9. decembra 1850 Palacký v Sbore musejnom. Urobili sa aj potrebné prípravy preň, ale uskutočnenie myšlienky ustavične narážalo na ťažkosti. Napokon sa myšlienky ujal pražský nakladateľ I. L. Kober, ktorý odkúpil spracovaný materiál a za redakcie Františka Ladislava Riegra začal r. 1859 vydávať Slovník náučný, ktorý obsiahol dvanásť veľkých zväzkov (1860 — 1890).

[139] Žurnaľ Ministerstva narodnogo prosveščenia — Časopis Ministerstva národnej osvety, v ktorom sa zjavovalo hodne zpráv zo slovanského sveta.

[140] Ševyrev vydal vtedy cestopis s názvom Pojezdka v Kirillo—Bielozerskij monastyr.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.