ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[152]

23. mája 1836

Teším sa, že som neexpedoval knihy určené pre Vás do Bród. Pôjdu teraz, v stredu, 26. mája, Vossovi do Lipska. Dostanete v nich náhradu za všetky chýbajúce (s výnimkou Časopisu 1831, tretí zošit, ktorý Hanka nemohol zohnať a ktorý preto pošlem až v budúcej zásielke), potom dva české slovníky^[153] atď. Presný zoznam zaslaných kusov príde v mojom ďalšom liste. Prehľad najnovšej českej literatúry od Vinařického^[154] (zvláštny odtlačok z francúzskeho almanachu, ktorý tuná vyšiel), môžete preložiť z francúzštiny do ruštiny a uverejniť v niektorom časopise. — O mesiac pošlem druhú zásielku kníh Vossovi, pretože som nemohol všetko pozháňať, čo som Vám chcel poslať. Zariadim osobitné odtlačky zo všetkých svojich i cudzích článkov v tunajších časopisoch, ktoré by Vás mohli zaujímať a ktoré Vám budem môcť ľahko poslať.

Čelakovský teraz pracuje na etymologickom slovníku českého nárečia, ktorý má vyjsť ako šiesty zväzok Jungmannovho, čím toto dielo dosiahne svoju úplnosť a vrchol. Zdá sa, že jeho vec, ktorú si sám pokazil, obráti sa k lepšiemu.^[155] Pravdepodobne mu pridelia českú profesúru na tunajšej univerzite už o niekoľko mesiacov. On práve k zpráve o varšavskej reči, ako novinársky redaktor, v okamihu, keď ho opustil jeho dobrý génius, bol pripojil niekoľko pre Jeho ruské cárske veličenstvo vrcholne urážlivých glos. Vraj ho jeden tunajší známy, jeho protivník a spoluuchádzač o profesúru, udal na cárskom ruskom vyslanectve; preto mu na rozkaz našej vlády odňali vedenie redakcie i suplentúru. Teraz však je tá vec už urovnaná a takmer zabudnutá a preto ani ďalej niet tu čo podnikať. Hanka mi vravel, že Vám práve písal (vari cez Viedeň?). Dáva Vás srdečne pozdravovať. — Veľa literárnych zpráv však v korešpondencii nesmiete od neho očakávať; je úplne zaujatý inými vecami a vecičkami. Až keď bude zlatá medaila!^[156] Boh mu pomôž, aj nám! Ešte nevie nič o tom: nechcel som mu to povedať, lebo sa obávam, že by ho mohla od radosti mŕtvica raniť a príčinou i svedkom toho bol by som nerád.

*

24. októbra 1836

Mám opäť pripravených pre Vás niekoľko kníh, no odkladám ich až do budúcej zásielky. O Bernolákovi^[157] a Murkovi^[158] ste mi predtým nič nepísali: oboch dostanete, hoci to nestojí ani za námahu posielať až tak ďaleko úbohého Bernoláka, ktorý je iba spleťou z českých slovníkov. Všetko, čo je tam použiteľné a rýdzo slovenské, prevzal Jungmann do svojho slovníka. O niečo lepší je Murko, aj keď núdzny a neúplný; dúfam, že čoskoro dostaneme obsažnejší slovinský slovník od Urbana Jarnika^[159] v Korutansku.

*

22. apríla 1837

Čo Vám mám napísať o našich literárnych podujatiach a výtvoroch? Nevychádza u nás takmer nič dôležitého! Naši poprední spisovatelia, Kollár, Čelakovský a iní takrečeno načisto zmĺkli. Dorast, mládež sľubuje málo, lebo sa jej nedostáva dôkladného štúdia. Je to vek povrchnosti, zhonu, nafúknutosti. — Smutné výhľady do budúcnosti.

Palacký^[160] odišiel na pol roka do Ríma hľadať tam v archívoch a knižniciach pre Českú spoločnosť. — Z Jungmannovho slovníka^[161] sa tlačí dvanásty zošit (tretí zväzok, teraz sme pri slove Poruka-). Dostanete v balíku odo mňa druhý exemplár tohto slovníka. — Bočekov^[162] Diplomat je dôležitý. Odvtedy Boček zasa našiel zaujímavé doklady a listiny, z ktorých niektoré vrhajú nové svetlo na históriu Cyrila a Metoda, najmä na ich pôsobenie v Čechách.

Preklad Puškinovej hry (Boris Godunov)^[163] by som rád zariadil, ak to bude možné. Tá vec však má svoje ťažkosti. Keby som to mohol všetko spraviť sám, mali by ste to hneď! Ammerling prosí o nejakú ruskú knihu o „záhradníctve“ (Gartenkunst), ktorá by nebola veľmi drahá. Pravdepodobne chce písať českú.

*

18. júla 1837

Naše Bohemica a Slavica Vám pošlem v septembri in natura.^[164] Preto nechcem o nich veľa písať. Z Michla,^[165] ktorého som Vám poslal cez Viedeň, dostanete tiež niečo. Najdôležitejšie je Kollárovo dielko, ktoré práve vyšlo: O literárnej vzájomnosti^[166] medzi rôznymi kmeňmi a nárečiami slovanských národov, Pešť 1837, 8°, 132 strán. Dostanete ho čoskoro cez Viedeň buď od samého Kollára alebo odo mňa. Len sa usilujte, aby čo najskôr bolo preložené do ruštiny a vydané. Pretože dielko je písané po nemecky a je veľmi malé, dúfam, že vec nebude robiť nijaké ťažkosti.

Gaja^[167] tu očakávame. Dostal, ako počúvame, povolenie na ilýrsku tlačiareň v Záhrebe. — Maticu srbsku^[168] v Pešti c. k. vláda tiež uznala a potvrdila ako spolok na vydávanie dobrých srbských kníh.

*

3. apríla 1838

Čo sa mňa týka, moje domáce pomery po celú túto zimu neboli veľmi potešujúce. Moja žena už celý jeden mesiac leží na nebezpečnú a ťažkú chorobu a sme veľmi ustarostení, ako sa to všetko skončí. Boh je všemohúci — môže to ešte na dobré obrátiť.

Za takýchto okolností je moja literárna činnosť veľmi tiesnená a brzdená. Moje služobné práce a povinnosti zaberajú mi takmer všetok čas: čo mi ostáva, je stiesnený duch, ktorý nevládze byť tým, čo kedysi.

Preto ani nechcem o svojich literárnych prácach tentoraz veľa hovoriť, lebo nič určitého nemôžem teraz ani vydať ani prisľúbiť. Začal som toho viacero, nedokončil som celkom nič.

K mojim prácam pribudla teraz i redakcia Časopisu Českého múzea,^[169] ktorej sa Palacký^[170] vzdal a ja som ju prevzal. Neblahé podujatie pri lenivosti a indolencii českých spisovateľov.

Naša literatúra nevykázala nič, čo by Vás mohlo obzvlášť zaujímať. Učený a usilovný Palacký vydal opis svojej cesty do Talianska. Dostanete odo mňa jeden exemplár. Z Jungmannovho Českého slovníka vyšiel druhý zošit zo štvrtého zväzku a siaha až po Středu. V budúcom (1839-tom) roku sa ukončí celý, piatym zväzkom. Potom má nasledovať nemecko-český oddiel, na ktorom pracuje Anton Jungmann, Josefov brat.

Zahraničné periodické listy najnovšie prinášajú zaujímavú zprávu o objavení starých rukopisov v Čiernej Hore. Tieto rukopisy obsahujú staré kroniky o Slovanoch a vraj ich kúpil srbský knieža Miloš.^[171] Celá tá zpráva je však veľmi podozrivá a veľmi sa žiada jej overenie.

*

24. apríla 1838

Budete teda v budúcom roku redaktorom časopisu: ja som sa ním už tohto roku stal. Prevzal som redakciu muzeálneho časopisu. Literárne novinky, ktoré by Vás mohli zaujímať, vždy z času na čas vyberiem a pošlem Vám ich poštou, aby ste ich mohli použiť pre Vášho Moskviťanina.^[172] Len by ste sa museli náležite pocvičiť v češtine alebo obstarať si šikovného prekladateľa.

Kollár^[173] je zdravý, nezasiahli ho hrozné nešťastia, ktoré postihli mesto Pešť, okrem toho, že je rozvrátená jeho milovaná slovanská obec a prejde čas, aby sa opäť dala do poriadku. Jeho majetkové pomery boli už predtým celkom dobré.

O Vossovi^[174] viem len toľko, že je opäť vo Viedni. Ako počúvam, chce znova vydať srbský slovník. Nepíše mi nič.

Či Kopitar^[175] chce niečo vydať, nie je mi známe. V Ríme atď. mohol zozbierať zaujímavé veci.

*

1. júla 1838

Na literárne novinky sme celkom chudobní: ostatne, čo u nás vyjde, to všetko pre Vás zbieram. Až sa vrátim,^[176] no najskôr v septembri, všetko pre Vás zbalím a pošlem Vám cez Brody^[177] prostredníctvom Hartensteina.^[178] Prosím Vás, uschovajte pre mňa všetko, čo by som mohol použiť a pošlite mi to v septembri cez Hamburg (pomocou Heina & Cordesa)^[179] ako obvykle. Na poslednej strane chcem poznačiť niektoré desideria, mnohé vari už po druhý raz.

Priloženú ceduľu od M. a M.^[180] „Rusi v Nemecku“ hanbil som sa poslať tak nedbanlivo hrubo načmáranú a chcel som ju galantnejšie vystrojiť. No nemal som na to ani čas ani chuť. Posielam ju teda tak, ako je.

Cárska ruská akadémia podarovala mi jeden exemplár slovníka.^[181] Dosiaľ som ho nemal.

Vuk^[182] sa vydal na cestu do Dalmácie. Rukopisy a staré výtlačky sú ešte u neho; napísal som mu, aby ich nikomu nedával, len Vám. Môžete teda s určitosťou s nimi počítať.

Rościszewski,^[183] starý poľský šľachtic v Ľvove, naháňa slávu stať sa alebo spisovateľom alebo aspoň korešpondentom spisovateľov. Písal mi párkrát: no nechcel som sa s ním spriahať — a celá vec ostala tak. — Kuzmány^[184] je luteránsky kňaz v Banskej Bystrici v Uhorsku a inak ho nepoznám. Nemám s ním nijaké spojenie a nemyslím, že by známosť s ním aj Vám v niečom prospela. Jeho „Hronka“ je zlá.

*

13. októbra 1838

Naša česká literatúra sa namáhavo vlečie ako niekto, trpiaci na suchoty. Bol by som v rozpakoch, keby som Vám mal označiť niečo zaujímavého z našej najnovšej tvorby ako vynikajúce. Naša beletria je zlá, pod kritiku. Ale i tak prikladám niečo z nej a stále budem prikladať: môže to Vám alebo pánu Čertkovovi^[185] poslúžiť na rozšírenie bibliotéky zahraničných kníh a podporí vždy aspoň záujem o jazyk. Z Palackého Dejín, diel II., sa teraz tlačí trinásty hárok: on sám je teraz v Taliansku na jeden rok. Kollárova Sláva ešte nevyšla: ani od nej veľa neočakávam, lebo jeho etymológie spočívajú na veľmi nepevných základoch. Tým nechcem utŕhať z jeho ostatných zásluh (jeho zaľúbenosť do „Slávy“ prechádza už v chorobné prepínanie ducha).

*

22. novembra 1839

Kollárova kniha Sláva bohyně^[186] sa mi vonkoncom nepáči: takéto diela pôsobia iba zmätok. To pravé a nové v nej dá sa vypísať na jednom hárku. To ostatné je pravý rudbeckizmus.^[187] Nepozná poriadne ani sanskrit, ani slovanskú reč, tým menej etymológiu a chce teraz určovať quantitatem incognitam per incognitam.^[188] Aj Maciejowski robí skôr krok späť než vpred: jeho nové diela sú bez akejkoľvek kritiky a pevného filologického základu. Bez dôkladných rečových znalostí nedá sa v starožitnostiach nič dokázať. No — nech len páni usilovne pokračujú v práci, nebudem im predčasnými kritikami klásť prekážky. Haec tibi soli et unico.^[189]

Pán Jungmann je teraz rektorom univerzity a postavil si dom, totiž prestaval starý. Od tichej oslavy v kruhu priateľov z príležitosti dokončenia slovníka vládne medzi nami úplné ticho. Škoda! — Môj synovec Ján je ako praktický lekár v Pešti, ale sotva tam ostane. — Nového v našej literatúre niet takmer ničoho. Vraz vydal Ilýrske ľudové piesne u Gaja, Vuk strávi zimu vo Sv. Ondreji pri Budíne v Uhorsku a bude pracovať na svojom slovníku. Ammerling sa podujal na spis pre priemysel a remeslá; vyšiel z neho jeden zošit. Z každého dostanete jeden exemplár. Chcem teraz pre Vás dôkladnejšie zbierať.

*

20. júla 1840

Môj synovec Ján^[190] je stále ešte v Pešti. Mal dostať pozvanie za profesora do Srbska. Lež v Srbsku je opäť všetko von z koľají^[191] a hrozí nebezpečenstvo, že sa krajina ocitne v anarchii. — Čo som Vám písal o Gajovi,^[192] bol omyl. Precestoval tadiaľto do Lipska obchodne: neprišiel však už späť a zpráva o jeho ďalšej ceste je nepravá. Má byť už v Záhrebe. — Tu sa tlačí Všehrdovo^[193] staročeské právo a Jungmannove zobrané spisy majú vyjsť vo dvoch zväzkoch. Inak nemáme nič nového významnejšieho v našej literatúre. Od mladšej generácie niet veľa čo očakávať. Ba ani na Kampelíkovi,^[194] Podlipskom^[195] atď. atď. si už nezakladám po nových trpkých skúsenostiach. Ľudia nadšení čistým zápalom pre vedu a so zvlášť pevným charakterom sú vždy zriedkaví, nie azda nikdy ich nebolo tak málo ako v našom veku industrializmu, materializmu a egoizmu.

*

9. marca 1841

V našej literatúre badať nový ruch. Najdôležitejšie je stále to, čo podniká český fond pri múzeu^[196] alebo takzvaná Matica. Rozhodla sa vydávať staročeskú, novočeskú, domácu čiže ľudovú bibliotéku, ďalej bibliotéku prekladov cudzích klasikov. Doteraz vyšiel iba prvý zväzok prvého oddielu: Všehrd o českých právach. Z druhého je v tlači prvý zväzok — Jungmannove drobné spisy. Ďalej je pre nás najdôležitejší Palackého Český archív; doteraz vyšli dva zošity, obsahujúce české listiny. Beletristiku^[197] tuná nespomínam. Je na vzostupe a cibrí sa.

Viete už vari, že slávne Remešské evanjelium nebolo dané do Prahy na odpis. Chce ho vydať v Paríži Silvestre s Mephistom.^[198] Už ho celé na papieri faksimiloval. — Demidov^[199] mu odoprel akúkoľvek pomoc. Teraz, ako počúvam, chce sa obrátiť ďalej do Ruska na veľkých, väčších a najväčších pánov.

Povráva sa, že v Prusku^[200] majú v úmysle zriadiť dve katedry slovanského jazyka a literatúry na univerzite v Berlíne a Vratislavi. Vec je ešte len v začiatkoch a preto lepšie je nerobiť s ňou a o nej veľa kriku, až kým nebude ukončená. Viac o tom azda na budúce.

Slováci stále ešte plytvajú silami v úbohých novinárskych hádkach s Maďarmi. Čo len z toho chaosu bude? V literatúre a vede deje a dialo sa u Slovákov žiaľbohu veľmi málo. — Aj Ilýri a Srbi mohli a mali by v tomto ohľade viac konať. Len novinami sa vec nekončí.

*

18. apríla 1841

V Bratislave vyučuje český jazyk na lýceu Hroboň,^[201] lebo Štúrova vec nie je ešte v poriadku. Ultramaďari chcú katedru celkom pochovať. Dúfam, že sa im to nepodarí. Lež spor nemôže dlho trvať. Štúr žije ako domáci učiteľ a vychovávateľ v Bratislave a pripravuje viacero vecí do tlače. Chcú pokračovať v „Tatranke“, zlepšenej. Pri zúriacej nenávisti a tlaku Maďarov teší človeka, že predsa len aj jednotlivé závažné hlasy šľachty sa ozývajú za úbohých utláčaných Slovákov. Tak Čaplovič vo Viedni, vo viacerých domácich časopisoch. Tak akýsi anonym v malej brožúre^[202] v Lipsku, tú azda čoskoro dostanete. Zúrenie a zbesilosť Maďarov je bláznovstvo, šialenstvo. Veď aj mňa a Palackého už verejne označili ako vodcov a náčelníkov nejakého panslavistického zbratania! Takýmito mrzkosťami činia seba i svoju vec len opovrhnutiahodnou. My zasa utešujeme sa v našom zlom osude oným: Qui per virtutem peritat, non interit,^[203] aspoň nie v zmysle starých národov, ktorým česť bola nadovšetko a u ktorých pravý život sa začínal až po smrti, v pamäti potomstva. O tom nemajú páni Zay,^[204] Orosz,^[205] Tomka,^[206] Thaisz^[207] a im podobní ani poňatia, napriek tomu, že sa hlučne oháňajú slovami: „Sloboda a cnosť“. — Sed mittamus stultos.^[208]

Gaj práve ohlásil nemecko-ilýrsky slovník, ktorý sa už tlačí. Keby aj ilýrsko-nemecký skoro nasledoval! — Vukove Piesne, zv. 1, sú už vonku, ale do Prahy ešte nedošli. Čo okrem toho vydali Srbi v Uhorsku a Rakúsku, nestojí za veľa. — S Chodakovského^[209] fóliantmi dostanete aj všetky naše slovenské novinky, nakoľko som ich mohol zozbierať. Myslím, že ich v júni alebo v júli odošlem.

O postupe mojich literárnych prác, dúfam, že Vám budem môcť vo svojich najbližších, a to skorých listoch podať uspokojujúcejšie zprávy. Ešte tohto roku viacero ich uskutočním. — No o tom druhýkrát.

*

7. mája 1841

V českej literatúre je veľmi čulo. Z poézie vynikajú: Básně Boleslava Jablonského,^[210] 1841, 16°, 190 strán. Pseudonym, ktorý chce ostať nepoznaný, lebo je to duchovný. Tyl pokračuje vo svojom Vlastimilovi — periodický spis poučného a zábavného obsahu, taktiež Malý vo svojej Dennici tohože obsahu. Iliada vo Vlčkovom preklade, výstižne v hexametroch, opustí o štyri týždne tlač. Jungmannove drobné spisy narástli v tlači až k dvadsiatemu hárku. Nádherná zbierka básní a prozaických článkov z ruky veľmajstrovej!

V Uhorsku Hamuljak^[211] ohlásil zbierku spisov Jána Hollého v štyroch zväzkoch na prenumeráciu. Štúr v Bratislave všeličo pripravuje: predovšetkým ďalšie vydávanie zaniknutého časopisu Tatranka. Aj starý profesor Palkovič^[212] chce ešte niektoré uschované diela dať do tlače. — Tuná v Prahe práve vyšla: Gramatika lužicko-srbského jazyka v Hornej Lužici podľa Dobrovského systému od Jána Petra Jordana,^[213] 1841, 8°, 204 strán. Možno ju veľmi dobre použiť. — Hanka pracuje na svojom českom vreckovom slovníku,^[214] ktorý sa bude tlačiť v Lipsku. Iné dva české príručné slovníky pripravuje spolok mladých učencov a profesor Chmela.^[215] Aj Jungmann usilovne pracuje na nemecko-českej časti svojho veľkého diela. — Nie menej dôležité je podujatie spolku tunajších literátov vypracovať ľudové učebnice pre najdôležitejšie vedy, niečo ako bývalá Funkeovská^[216] vzdelávacia knižnica. Asi desať až dvanásť spolupracovníkov už priložilo ruku k dielu, medzi nimi Staněk, Tomíček,^[217] Tomek,^[218] Tyl,^[219] Malý,^[220] Sabina, Havlík,^[221] Štorch,^[222] Erben atď. Rok 1841 sa ukazuje teda pre nás Čechov veľmi plodným.

*

21. júna 1843

Použili ste niečo z mojich „Myšlienok o zriadení vyučovania slovanských jazykov na univerzitách“?^[223] Nemyslím pre časopisy (veď k tomu nie je spis uspôsobený), ale inak? Je nádej, že sa noví slovanskí profesori postarajú aj o tvorbu dobrých učebníc? Lebo bez dobrých učebníc budeme ako — oračka bez pluha.

Na našom literárnom poli neobjavilo sa takmer nič význačnejšieho, ak sem nechceme zarátať spis Leva Thuna „Postavenie Slovákov v Uhorsku“. Veľká historická báseň básnika a redaktora Vocela^[224] o husitoch: „Meč a kalich“ je v tlači. V Uhorsku a Chorvátsku je v literatúre málo ruchu. No onedlho sa dotlačia básne Slováka Hollého štvrtým zväzkom. V Záhrebe sa vydá Gundulić na náklad Matice.

*

2. marca 1845

Štúr v Bratislave má vraj už koncesiu na Slovenské noviny v rukách: no predsa nepokladám to ešte za isté, lebo od Štúra som ešte nič nedostal. Verejná tlač nás často klamala.

Na poli slovanskej literatúry badať kde-tu, ale najmä v Čechách, nový, väčší ruch. Naša Matica rastie zo dňa na deň u chystá sa vydanie niekoľkých veľkých diel.

Tlačí sa moja Staročeská gramatika. Honorár za ňu — môžem, pravda, iba od boha očakávať. Písal som Vám už, že hodlám tejto jari dokončiť dve dejepisné mapy. Medená doska (z Drážďan) leží už pred mojím zrakom. Na literárnych dejinách sa pokračuje v práci — a neprejde nulla dies sine linea.^[225] Pri všetkom doznávam, že sa nachádzam v trápnej, tiesnivej situácii, ktorá pôsobí na každé moje podujatie rušivo a brzdiaco. Ak sa mi podarí s božou pomocou a pomocou mojich priateľov počas tohto roku vymotať sa z nej, budem smieť dúfať, že ešte kde-čo podokončujem, inak však ťažko. Vraví sa: sero sapiunt Phryges,^[226] ale radšej sero ako nikdy a sapere nemôže nikdy byť prisero — ani v päťdesiatke. Veď nemám ešte tak ďaleko od vrcholu duševnej zrelosti, ktorý Aristoteles kladie do štyridsiateho deviateho roku. Už som vážne pomýšľal na to, že predám celú svoju knižnicu: ale mám ju materiam peccati^[227] tak prenáhlene zašantročiť a rozhádzať po celom svete? Teda iné východisko sa musí pohľadať, aby sa napravili chyby minulosti; veď pre celú budúcnosť platí nezvrátiteľne pevne: sustine et abstine.^[228]

*

5. decembra 1847

Jungmann zomrel 21. novembra (stilo novo),^[229][230] pochovaný bol 24. novembra, vo veku sedemdesiatpäť rokov. Jeho úmrtie je pre nás Čechov nenahraditeľnou stratou. Stáročia ho nenahradia — ktovie, či dakedy raz budúcnosť! Kto sa nám môže zaručiť, že Čechy sa vôbec nezgermanizujú, alebo Česi budú to, čo Valasi a Rusíni — iba numerus!^[231]

*

31. marca 1848

Už v závere môjho posledného listu mohli ste uhádnuť, že moja duša s úzkosťou tušila veľké udalosti, ktoré odvtedy nastali a ktoré poznáte z novín. Tu v Prahe sme uprostred víru veľkého hnutia: vývin bol doposiaľ pokojný, ale všetko je ozbrojené až po zuby.^[232] V takejto situácii nemožno myslieť na pokojné a útulné pohodlie s múzami: duša má dosť čo činiť, aby len vydržala to napätie trpezlivo a pokojne. Boh nech odvráti všetko to zlo a uchová nám pokojné užívanie neoceniteľných darov, aké nám poskytuje Jeho Veličenstvo náš dobrotivý vládca. Želám si to tým viac, pretože mi práve v tomto mesiaci Jeho Veličenstvo milostivo ráčilo udeliť povolenie, aby som mohol prednášať o vyššej slovanskej jazykovede (porovnávacia slovanská gramatika, literatúra, slovanská archeológia atď.) za primeranú remuneráciu z verejného fondu. Na bezprostredný začiatok prednášok nemôžem ešte pomýšľať — naši študenti sú v zbrani — aj povolenie mi prišlo nečakane a našlo ma nepripraveného. Chcel by som začať prednášať až v lete alebo radšej v jeseni. Mám aj nádej na miesto bibliotekára, čo by som si veľmi želal. Lebo až potom by som bol formálne i materiálne trocha v lepšom postavení. — Toto stačí, aby som Vám akosi objasnil situáciu, v ktorej sa nachádzam. Sme ešte v začiatku, v prvom štádiu vecí a ich vývinu. Lež — Prudens futuri temporis exitum caliginosa nocte premit deus videtque si mortalis ultra trepidat…^[233]

*

1. apríla 1848

Už som Vám písal, že moje výhľady do budúcnosti sa práve začali priaznivejšie utvárať — mal som a mám nádej, že dostanem už vybavené miesto bibliotekára — keď zrazu pokoj politického horizontu sa zakalil, čím sa všetko dostalo do najvyššieho napätia a neistoty.

Hodlám Vám z času na čas častejšie písať ako doposiaľ. Dnes je nemožné hlásiť Vám niečo určitého. Áno, máte celkom pravdu — novus rerum nascitur orde! (Rodí sa nový poriadok vecí.) Ešte sme len na začiatku, kde bude koniec?

Zem sa chveje pod hnutím národov. Maďari, Haličania, Ilýri, Česi atď. útočia na vládu petíciami. — Otrasy sú tak veľké, že mnohí ľudia tu v Prahe i vo Viedni z toho zošaleli (aj naši známi), iní pomreli na mŕtvicu!

Zdá sa mi, že všetko visí na tenkom vlákne, malý nápor — a nastane súdny deň.

*

30. júla 1848

O udalostiach na Slovanskom sjazde^[234] Vás bude informovať príležitostne malá brožúra, ktorá je práve v tlači. Zaiste sa dostane do Vašich rúk až neskoro, veľmi neskoro. Uvidíte z nej, že tendencia a správanie sjazdu bolo vonkoncom lojálne, a že si zaslúžil lepší osud, ako sa mu ušiel.

Čo sa týka poľutovaniahodných udalostí medzi 12. a 17. júnom,^[235] musím Vás vystríhať, aby ste vôbec neverili nemeckým novinám. Hnutie bolo nie národnostnej, ale čisto politickej povahy: bola to vzbura, na ktorej sa zúčastnili Česi a Nemci. Slovanský sjazd ako taký nemal s tým nič do činenia. Až po katastrofe sa celá vina umele zvalila na Čechov. Čo nemecké noviny blúznili a blúznia o sprisahaní Čechov proti Nemcom, je nehanebná lož. Čas, ktorý všetko objasní, vynesie skôr či neskôr aj pravý stav vecí pri pražských udalostiach na svetlo.

*

15. januára 1850

O našich slovansko-literárnych pomeroch môžem Vám dnes len málo napísať — lebo stále ešte dúfame. Prejdú roky, kým sa zahoja všetky rany, ak sú zahojiteľné. Máme už veľa, veľmi veľa na papieri, a hory sľubov — no v živote samom málo z toho cítiť a najmenej zlepšenia. Kým sa našej slovanskej reči v školách a domoch nevyhradí prislúchajúce jej právo, ostane všetko diletantizmom, ako dosiaľ. A to sa ešte neuskutočnilo — či sa uskutoční, je problematické. Tuná v Prahe sa aj hŕstka českých literátov rozštiepila, rozdrobila, ochabla. Tak sa nemôže podariť nič veľkého. To iba čas môže urovnať.

Miklošić, Kollár, Šembera^[236] sú teraz vo Viedni ustanovení ako mimoriadni^[237] a sčiastky riadni profesori. Miklošić^[238] vydal starosloviensky slovník, vlastne vokabulár, ale veľmi obsažný. Jeho slovanské hláskoslovie ako prvý diel porovnávacej gramatiky je vraj v tlači. Kollárove slovansko-talianske starožitnosti ležia v Akadémii. (Sú to — učené fantázie.)

Naša Matica sa pozvoľna zotavuje: veľa sa však v najbližších rokoch nemôže tlačou vydať. Čelakovský (a Hanka ako docent) prednášajú tu slavistiku: výsledok musíme očakávať. Purkyně príde k Veľkej noci. Palacký je voči nám chladný, no o to úprimnejší voči Havlíčkovi — veď toho poznáte!

*

8. septembra 1850

O poďakovanie univerzite nemusíte mať starosti. Neponáhľa. — Na literárne novinky sme celkom chudobní. Vyčkáme, či mnohé nové slovanské profesúry a docentúry (Miklošić, Kollár, Šembera, Čelakovský, Koubek,^[239] Hanka atď., atď.) hlbšie zapôsobia na prebudenie a formovanie novej generácie. Hlavnou prekážkou rozletu slovanskej literatúry u nás ostane navždy a večne naša roztrieštenosť a strata ústredného bodu. Praha je príliš bokom, takmer už uprostred nemectva. Ani duch doby a jeho prúdenie nie sú priaznivé pre dôkladné štúdiá tohto druhu (v slavistike).

*

28. júna 1852

Želáte si niečo počuť odo mňa o posledných chvíľach Kollárových. Zosnul pokojne.^[240] Tesne pred skonaním prosil svojich, aby ho nadvihli; chcel sa ešte raz pozrieť na tento svet. Teda v okamihu smrti dosiahol pokoj mudrca: v živote nie. Veď jeho posledné roky boli búrlivé, žil vo veľmi zúrivom, nevraživom sváre so svojimi rodákmi, Slovákmi, jeho vnútro bolo hrozne pobúrené a rozorvané a to ho umáralo. Ostatne v posledných rokoch, vďaka milosti nášho veľkodušného vládcu, dostával dostačujúce služné.

Vdova žije s dospelou dcérou vo Viedni a požíva penziu od Jeho Veličenstva cisára. Jeho opera posthuma^[241] (posmrtné práce) 1) Staroitália slavianska,^[242] 2) Obodritské starožitnosti práve sa tlačia vo Viedni. Či prospejú vede, môže až budúcnosť ukázať. Pre nás ostáva Kollár nezabudnuteľný ako básnik a priateľ. Česť jeho pamiatke!

Aj o svojich tunajších priateľoch a známych si želáte dozvedieť sa niečo. Čelakovský je v rodinnom živote nešťastný: vo Vratislavi pochoval svoju prvú, peknú a dobrosrdečnú manželku, tuná v Prahe nedávno druhú, hrdinskú, duchaplnú a vzdelanú ženu. Detí od oboch je veľa.^[243] Nedávno vydal všeobecnú zbierku slovanských prísloví, potom čítanky pre české gymnázium. Purkyně je vždy ten starý, pokojný, príjemný mudrc, zakladateľ a riaditeľ tunajšieho fyziologického inštitútu, činný ako učiteľ. Palacký žije mimo svojich historických štúdií. Udalosti posledných rokov mu vzali spod nôh pôdu, na ktorej predtým stál. Zato sa stal, alebo vlastne jeho manželka, po smrti svokra, resp. otca, advokáta Měchuru,^[244] veľmi bohatým. Vocel je profesorom na univerzite, českým archeológom, žije v príjemných pomeroch. Tomek je univerzitný profesor dejín. Oba sú aj literárne činní. Erben je mestský archivár, ako spisovateľ je dôkladný a usilovný. Teraz sú v tlači jeho Regesta^[245] histórie českej — hlavné dielo. Štulc^[246] je gymnaziálny katechéta. Hanka,^[247] ako už viete, vždy ten istý. Tomíček, Franta Šumavský atď. sú troglodyti^[248] — literáti (lucifugi).^[249] Tomíček^[250] osieva Čechy gramatikami, Šumavský^[251] slovníkmi — teraz univerzálnym slovanským slovníkom. Vidíte, fantázia u slovanských literátov nevymiera!

O literátoch žijúcich mimo Prahy málo je čo povedať: Klácel^[252] žije ticho vo svojom kláštore v Brne, spokojný, keď ho nechajú na pokoji. V posledných rokoch redigoval politické noviny, ale s novinami si netreba teraz začínať. Hurban vo svojom časopise stále ešte hudie dobrým Slovákom (týmto večným deťom);^[253] o Štúrovi neviem nič, kde žije.^[254] Gaj tlačí cudzie a usiluje sa hrabať a kutiť pre svoj mešec.^[255] Chvályhodne činný je krajinský archivár Kukuljević^[256] v Záhrebe. Vyšla už prvá časť jeho diela Arkiv za povjesnicu jugoslavensku, 1852, 8°.

*

27. februára 1854

Nové literárne zjavy na poli nám blízkom nemáme. Istý Hattala,^[257] kňaz z Uhorska, rodom Slovák, bude sa tu habilitovať ako docent, aby sa raz, dajže bože, stal profesorom slavistiky. Nie je bez talentu a je snaživý, lež budúcnosť je temná a neistá.

Aj nás tu obkľučujú zovšadiaľ vojnové chýry:^[258] najmä noviny sú nimi plné. Mňa však sa to teraz málo týka: ja som voči bláznovstvám tohto druhu, ako vojna, politika a všetko, čo s tým súvisí, raz navždy mŕtvy a nevšímavý. Lež rastúce ľudské utrpenie mi leží hlboko v srdci.

A to činí u nás a ďaleko-široko v Európe obrovské pokroky. Na jednej strane zúfalstvo z núdze a starostí; na druhej strane prepych, rozpustilosť, bláznivé radovánky bez miery a cieľa. Ak to na oboch stranách bude vzrastať, kam to povedie?

*

1. októbra 1856

Naznačujete mi vo svojom poslednom liste, že moje listy sú také krátke a prázdne. Je to možné. — Sed non omnia possumus omnes.^[259] U mňa i vôkol mňa začína byť veľmi prázdno i ticho, azda nie bez mojej viny, veď nejaká vina tuná je. Tempora mutantur et nos in illis.^[260]

Viete, najdrahší priateľ, že moja láska k Vám i k našej zdedenej národnosti a národnej literatúre je nezmenená a ostáva, akou bola: lež o tom, čo človek v živote môže dosiahnuť a čím k tomu možno dospieť, dospel som sčiastky, poučený veľkými skúsenosťami posledných rokov, k inej mienke.^[261]

Národy sa boria o to, čo nazývajú slobodou, konštitúciou atď. Myslím, že vždy budú dostávať z nich toľko, koľko sa vládcovi zapáči poskytnúť im. Národy bojujú o upevnenie a rozvoj svojej národnosti. Myslím, že aj v tom dotiahnu to tak ďaleko, ako dovolí vôľa vládcova. O čo šťastnejší by boli ľudia, keby len na tomto si mohli stavať svoje nádeje! Veď všetky ostatné želania i túžby sú márne, daromné a neplodné.

Čo sa týka našich slovanských národov, majú síce nerovnaký osud: mnohé z nich sú chudobné a slabé, ale môžu byť všetky šťastné, keby sa uspokojili s tým, čo im prozreteľnosť prisúdila a keby netúžili po nemožnom a nedosažiteľnom. Veď — miseri sunt mortales, to cítili a vedeli učení Gréci a mocní Rimania rovnako — et nostrates mortalium miserrimi, quoniam pauperrimi.^[262] Bez politickej samostatnosti musia sa všade reči i národnosti uspokojiť so skromnou mierou platnosti a s idylickým šťastím.

Pokračujte teda odvážne a priebojne ako doposiaľ vo Vašom veľkom a mocnom Rusku v podporovaní a povznášaní jazyka, literatúry i vedy: ani my nezabudneme, nakoľko to bude možné, činiť to isté pre náš jazyk, literatúru i vedu. Úžitok bude na oboch stranách. Toto nie je len môj názor: to bolo už učenie nášho veľkého básnika a majstra Kollára. A pri tom chceme aj zotrvať.

Vaše články, ktoré mi odovzdal môj syn,^[263] som si prečítal. Cením si a vážim Váš vznešený horúci patriotizmus, ktorý vyžaruje z nich, ako vôbec z každej litery od Vás.

Čo sa týka politiky, ak by v tom niečo malo byť, nemám pre to, t. j. hlavne pre politiku, naskrze nijaké porozumenie. Novus rerum natus est ordo.^[264]

Chomiakovovu^[265] báseň som podľa Vášho želania doručil. Pekná poézia, ale tiež iba poézia!

*

22. februára 1857

Teraz niečo — len pre Vás. Múzeum bolo prinútené vytvoriť nestranícku komisiu na preskúmanie pravosti niektorých staročeských zlomkov. Na prvých dvoch schôdzkach, na ktorých som sa zúčastnil, žalostne prepadli dva staré fragmenty. Sú to hanebné podvody^[266] — a ich tvorca nie je neodhaliteľný. Komisia bude vo svojej práci pokračovať a istotne prepadne ešte niekoľko údajne starých pamiatok. Sed de his tacendum,^[267] kým komisia neuverejní svoje rezultáty v tlači. Teda k iným stratám ešte i táto nepríjemnosť!