ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[51]

30. mája 1825

Opätovné dôkazy láskavej, priaznivej spomienky, v ktorej si ma ráčite uchovávať, ako píšete v listoch pánom Kollárovi a Benickému,^[52] dodávajú mi nádej, že neprijmete neláskavo môj písomný príhovor. Hnaný živou túžbou po literárnych stykoch s učencami Vašej krajiny nič som si už dávno tak túžobne neželal, ako obrátiť sa v tomto ohľade na Vás, dobre poznajúc Vašu ochotnú láskavosť; len dlhotrvajúca neistota o mieste Vášho pobytu ma až doteraz od toho zdržiavala.

Spomínam si, že som Vám sľúbil príspevky o Slovákoch bývajúcich v Hornom Uhorsku a v celej krajine. Prosím o láskavé ospravedlnenie, ak som tak doposiaľ neučinil spôsobom, ako som to bol prisľúbil. Etnografickými poznámkami by sa Vám asi veľa nepomohlo; literárne Vám poskytnú moje „Dejiny slovanského jazyka a literatúry podľa všetkých nárečí“ — ktoré sa práve tlačia v budínskej univerzitnej tlačiarni. Tu som v osobitnom odseku spísal všetko hodnotné o jazyku a písomníctve Slovákov. (Etnografické poznatky doposiaľ najlepšie podal pán Čaplovič v rôznych časopisoch atď.) Zatiaľ Vám môžu isté poznatky poskytnúť slovenské ľudové piesne, ktoré som vydal a ktoré ste pravdepodobne dostali vo Viedni (lebo som poslal exempláre pánu Kopitarovi).^[53] Má v nich teraz pokračovať z mojich papierov pán profesor Slavkovský^[54] v Kežmarku. Len čo budú vytlačené moje literárne dejiny, nezabudnem Vám poslať exempláre.

*

Slováci s napätím očakávajú veľký Bernolákov slovensko-latinsko-nemecko-maďarský slovník, z ktorého už vyšiel jeden zväzok v Pešti (ja som ho ešte nedostal). Je rozvrhnutý na štyri zväzky, 8°. Katolícky kňaz Ján Hollý^[55] prejavuje sa ako smelý, obratný metrik a majster verša vo svojom diele „Básňe“, Trnava 1824, 8°, obsahujúcom preklady z Vergília, Horácia, Homéra atď. Od tohože autora má tlačou vyjsť úplný preklad Eneidy po slovensky v hexametroch v Trnave; o tom mi však chýbajú bližšie zprávy). K tomu mám poznámku: ako to, že kým všetci južní Slovania po dlhom blúdení konečne našli cestu k hexametru a metrike, Rusov stále ešte sužuje mánia germánskeho tonického hexametra? — Česi sa konečne, vďakabohu, vyliečili z tejto choroby. Tonický princíp prozódie Adelunga—Lomonosova—Dobrovského^[56] je z našich krajov naveky vykántrený. Česi, Slováci, Slavónci, Chorváti atď. vytvárajú hexametre, ktoré sa zvukom môžu merať s vergíliovskými. Zásady sú: 1) prirodzená dĺžka a krátkosť vokálov vo výslovnosti, 2) pozícia.^[57] Teda nie: lomonosovsko-dobrovskovský prízvuk, t. j. zdvih slabiky, bez ohľadu na skutočnú dĺžku vokálov a polohu. Merzľakovove^[58] a Gnedičove^[59] hexametre môžu ak len rezať uši, no nie nadchýňať! Grécke formy sa musia gréckym spôsobom spracúvať! Niet divu, že doterajšie metrické pokusy nemôžu sa šťastne vydariť. Kamene strávi žalúdok skôr ako také neotesané verše, kde sa napríklad Žažduščij^[60] meria ako — #9696; #9697;! To je predsa zrejme — — —! Viem, namietnete, že aj pán Vostokov^[61] vo svojom „Opyte“ vraví: Rusi nič nedĺžia vo výslovnosti! Tí, čo galizujú^[62] — vo vyšších kruhoch — azda nie; ľud, aspoň v niektorých provinciách, celkom určite. Keďže som o tomto predmete veľa premýšľal, veľa písal, rád by som si o tom s niektorým učeným ruským básnikom a metrikom písal, pričom by ste mi vari mohli byť nápomocný. Môj korešpondent by mi mohol a mal len po rusky písať. No dosť už s touto digresiou.^[63] — Pán Mušický,^[64] náš Horác, chce tuším naveky zmĺknuť. Je natrvalo v Chorvátsku ako administrátor. Jeho literárne práce sú pravdepodobne pre svet navždy stratené. — V Čechách vydáva pán profesor Jungmann^[65] české literárne dejiny. Sú práve v tlači a budú najúplnejším dielom o tomto predmete.

*

1. júla 1825

Dva z najstarších slovenských výtlačkov som tuná zaznamenal;^[66] predsa však budem znova dôkladnejšie skúmať a výsledok Vám pošlem o dva mesiace, takže ešte pred koncom tohto roku budete ich môcť použiť. Tuná musím podotknúť, že v Uhorsku bývajúci Slováci nazývajú svoje nárečie slovenský jazyk (nie slovácky, ako už niektorí Česi, z neznalosti, vymyslene píšu), prečo aj, pravdaže, v nemčine hovorievame slowakisch. V ruštine bol by vari najpriliehavejší výraz narečije slovenskoje v Vengrii. Lebo podľa mojej mienky nikdy by sme nemali svojvoľne meniť názvy kmeňov a nárečí, ale zachovávať úzus.

*

Slovensko-český slovník Antona Bernoláka,^[67] katolíckeho farára najprv v Čeklísi, potom v Nových Zámkoch, kde roku 1813 zomrel, zanechaný v rukopise, práve sa tlačí v Budíne. Prvý zväzok vyšiel pod názvom: Slowár Slowenskí, Česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, seu Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum, auctore Antonio Bernolák, nobili Pannonio Szlaniczensi. Budae, typis et sumptibus Typographiae Reg. Universitatis Hungaricae 1825, 8, Tomus 1. 56 hárkov alebo XVI a 848 strán. — Bernolák bol jeden z prvých, ktorý chcel zaviesť u Slovákov v Uhorsku ako spisovný jazyk slovenské nárečie namiesto doteraz používaného českého. K tomuto účelu vydal najprv svoje dielo Grammatica slavica, Posonii 1790, 8 a iné; tenže cieľ sleduje aj vydaním terajšieho slovníka. Nemožno poprieť, že ho zbieral s veľkou usilovnosťou, a jeho dielo bude navždy, ako najúplnejšie idiotikon^[68] o slovenskom nárečí, zaujímavé a cenné; hoci musíme veľmi pochybovať o tom, že dosiahne onen vytýčený cieľ. Želali by sme si aspoň, aby Slováci, ako doposiaľ, tak aj v budúcnosti sa vo svojej literatúre primkli pevne k Čechom. Ak by predsa prerazilo to nešťastné odtrhnutie, treba sa vážne obávať pozvoľného odumierania slovenskej vetvy a jej reči. Avšak protestanti sa stále pevne pridržiavajú Čechov, čo ešte dáva nejakú útechu. — Zo Slovníka majú vyjsť ešte tri zväzky — posledný bude obsahovať latinský index. Všetky štyri zväzky možno prenumerovať 24 zlatými viedenskej meny.

*

30./18. januára 1826 ^[69]

Oznámenie o mojom dielku ste, dúfam, dostali prostredníctvom pána Vuka Stefanovića Karadžića,^[70] ktorému som to odporúčal. Je to príručka, ktorá do istej miery môže pomôcť potrebám našej študujúcej mládeži tu v rakúskom štáte. Pre vyspelých literátov sa nehodí. No bude pre mňa potešením, že Vám budem môcť poslať niekoľko exemplárov ako dôkaz svojej hlbokej úcty, s prosbou, aby ste podľa svojho uváženia rozdelili ich priateľom literatúry vo Vašom okolí. Keďže knižočka práve vychádza z tlačiarne, nájdem už vhodné opatrenia v tomto ohľade.

*

4./16. júla 1826

U nás vychádza len málo nového, hodného zmienky. Herkelova^[71] Grammatica linguae Universalis slavicae sa práve tlačí v Budíne. Škoda! Autor by bol lepšie využil svoj čas a námahu, keby nám bol dal porovnávaciu gramatiku hlavných dialektov; miesto toho nás učí celkom novému slovanskému jazyku, takmer so spola novými písmenami, ktoré navrhuje. Česť tomuto pium desiderium.^[72]

*

13. decembra 1826

Herkelova Gramatika ešte stále nevyšla. Čítal som ju v rukopise a obstaral som pre ňu imprimatur u cenzora, ktorý práve vtedy bol v Novom Sade. Knižočka (15-16 hárkov v tlači) je veľmi núdzna. Herkel je ešte primladý slavista. Navrhuje nám všeobecný slovanský literárny jazyk. Vytvára ho sám zo všetkých dialektov. Táto reč nemá nijakú farbu, pretože hrá všetkými. No predsa sa mi zdá, že prevláda karpatský slovakizmus.^[73] Písmená — latinské — za č, š, ž nové znaky, od čoho som odrádzal, či bezvýsledne, neviem. Uviedol som mu Klaprotha ako príklad. Lež naši katolícki bratia majú akýsi odpor voči cyrilike. Jediným dobrom, jediným potešením je, že ľudia začínajú konečne už raz myslieť, pracovať. Po jari príde vari aj úrodné leto.

Bernolákov slovník pokročil už k štvrtému zväzku. Slovenská časť je ukončená. Ostáva ešte latinský index.

*

16./28. decembra 1826

Pred niekoľkými dňami som šťastlivo dostal Váš pre mňa tak cenný list z 18./30. novembra t. r. vyvolal celú moju pozornosť i najhlbšie úvahy. Aby som zadosťučinil Vášmu želaniu, ponáhľam sa s odpoveďou — tým viac, že potrvá týždne, ba mesiace, kým príde k Vám. — Čo sa týka Vášho dôverného oznámenia o zriadení niekoľkých katedier pre všeobecnú slavistiku na hlavných univerzitách Ruska,^[74] rozhodnutý som, ak by ma predstavení verejného vyučovania poctili dôverou, pozvanie prijať. Rád by som tu naznačil v krátkosti svoje pohnútky. Výhľad na lepšie postavenie mám tu vo vlasti takmer celkom zahataný. Som dokonca pri terajšom svojom ustanovení, celkom nevinne a nezaslúžene, bez najmenšej pohnútky zo svojej strany, na pokyn (katolíckej) študijnej komisie v Budíne, čisto pre svoju konfesiu pozbavený riaditeľstva, i ako profesor znevážený, a predstavení gymnázia nemajú dosť odvahy ani sily brániť mňa a svoje volebné právo! Bolo by ľahko získať učiteľské miesto u súvercov: ale aj oni majú školstvo i vyučovanie v takom zlom stave, že človek citlivý a vnímavý musí s ľútosťou na to hľadieť a ujsť. K tomu pristupuje i to, že ustanovený v odbore slavistiky, od prírody i štúdiom preň viac ako pre čokoľvek iné zocelený, musím veriť, že len tak svojim súkmeňovcom najlepšie môžem osožiť a slúžiť. Som ešte v takom veku (nar. 1795), aby som smel dúfať, že sa v Rusku budem môcť ľahko nielen aklimatizovať, ale aj anacionalizovať.^[75] Slovenčinu, češtinu a srbčinu ovládam aj aktívne, ľahšie a čoskoro by som zvládol i ťažkosti v ruštine, aby som mohol po rusky prednášať. To je moja mienka; v ostatnom sa musím spoľahnúť na Vás a na prozreteľnosť. Ešte by som rád poznamenal, že by som mal radšej miesto v jednom z oboch hlavných miest^[76] a vari by to bolo aj prospešnejšie pre moju literárnu činnosť, ako niekde inde. No nenamietal by som osadiť sa aj v Charkove^[77] atď.

*

4. marca 1830

Vaša zpráva ma ako výstrel prebudila z pokojného spánku. Toto pozvanie som vôbec nečakal. Duch aj duša nie sú ešte prihotovené na takú osudnú zmenu. Som však rozhodnutý prijať toto čestné pozvanie a dúfam, ak mi boh dožičí života i zdravia, že Cárska ruská akadémia^[78] nebude ľutovať, že ma obdarovala svojou dôverou. Predbežne toľko. Odlúčenie od otčiny a príbuzných padne mi ťažko. Aj nevyhnutné rozkúskovanie mojej knižnej zbierky doľahne na mňa tvrdo. Zhŕňal som materiál v posledných rokoch pre veľké ciele, pripravoval, konal predbežné práce. Okrem diel pre Dejiny literatúry a lingvistiky mám takmer úplnú zbierku srbských cirkevných tlačených diel od Makariovho^[79] oktoicha 1494 a žaltára 1495 až po rok 1590, ktoré by boli ozdobou aj akademickej knižnice! I rukopisy sú tuná. Na prevoz týchto vecí sa neodvážim ani len pomyslieť: som len o to ustarostený, ako preveziem a doveziem ženu a dieťa^[80] šťastlivo cez tieto šíre priestory! — No budem musieť to zariadiť tak, ako bude vyžadovať čas i okolnosti.