Z listov

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 50 čitateľov.

Autor: Pavol Jozef Šafárik

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Ivana Černecká, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Lucia Jedla

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sreznevskému

[141]

12. apríla 1845

Neviem, či dostávate niečo z našich časopisov alebo viacero listov od priateľov z našich strán. To si môžete domyslieť, že v našej literatúre to ide veľmi pomaly. Západní Ilýri sú na knihy veľmi neplodní. Matica v Záhrebe vydala okrem Gundulića iba Teutu, drámu dr. Demetra[142] (1844). Kolo[143] akosi viazne. Aj Srbi sú málo plodní. V Belehrade vyšlo niekoľko drobných knižočiek, medzi nimi Vozarovićova Golubica[144] na rok 1844. U Slovákov mnoho príprav, sľubov a hluku — výsledkov neveľa. Teraz uisťujú, že dostali povolenie vydávať Noviny a časopis Orol tatranský. Má to vychádzať slovenským nárečím. Čas ukáže, čo z toho bude. Hauptmann[145] a Smoleŕ[146] dokončili vydanie lužických piesní. Smoleŕ vraj chystá slovník. (Čelakovský bol tu a oženil sa druhý raz, vzal si švagrinú dr. Staňka, Antoniu.) V českej literatúre trvá aspoň predošlá činnosť. Akokoľvek je to skromné, predsa nás to teší. Menších beletristických knižočiek vychádza veľa, pravda, mnoho prekladov. Medzi náučnými vynikajú knihy, vydávané nákladom Matice. Resl[147] tlačí veľký spis o botanike, iný o fyzikálnom zemepise,[148] Jungmann nové vydanie Slovesnosti. Palackého[149] histórie (po nemecky) vyšiel teraz štvrtý zväzok čiže diel. A on sa vracia z Talianska, kde zimoval s rodinou. Hanka vytláča Remešské evanjelium[150] s pripojeným Ostromirovým textom.[151] Aj iné väčšie spisy sú v tlači alebo aspoň v pracovniach spisovateľov.


[141] Izmail Ivanovič Sreznevskij (1812 — 1889) — ruský slavista, ktorý v rokoch 1839 — 1842 cestoval po slovanských krajinách a po návrate sa stal profesorom slovanských dejín a literatúr na univerzite v Charkove, odkiaľ r. 1846 prešiel na katedru do Petrohradu. Zapodieval sa zvlášť štúdiom starých pamiatok ruského jazyka.

[142] Dr. Dimitrija Demeter (1811 — 1872) — pôvodom Grék, sa úplne aklimatizoval a patril medzi najvzdelanejších Ilýrov. Lekárske povolanie zanechal a venoval sa celkom literatúre a divadlu. Dráma Teuta je jeho najlepšie dielo.

[143] Kolo — literárno—kritický almanach, založený r. 1842 v Záhrebe Stankom Vrazom, Dragutinom Rakovcom a Ljudevitom Vukotinovićom. Prvý a druhý zväzok Kola vyšli r. 1842, tretí roku 1843, štvrtý—šiesty r. 1847 a siedmy—deviaty v rokoch 1850 — 53.

[144] Golubica — literárny almanach, vychádzajúci v Belehrade; vydával ho Gligorije Vozarović (? — 1848) a redigoval srbský spisovateľ Jovan Hadžić (1799 — 1869). V rokoch 1830 — 1844 vyšlo z neho päť zväzkov.

[145] Hauptmann — správne: Joachim Leopold Haupt, farár v Zhorjelci, ktorý uverejňoval preklady niektorých lužických piesní v nemčine a sám sa ponúkol Smolerovi za spoluautora piesňovej zbierky.

[146] Jan Arnošt Smoler (1816 — 1884) — významný lužickosrbský buditeľ, vydal v rokoch 1841 a 1843 dva veľké zväzky lužických piesní v pôvodnom znení a s nemeckým prekladom pod názvom Pjesnički hornych i deľnych Łužiskich Serbow. Ako vydavatelia sú na diele uvedení: Haupt a Smoler. — Smoler, Čelakovského žiak vo Vratislavi a prekladateľ jeho Ohlasu písní ruských, vydal ešte r. 1843 nemecko—srbský slovník (Njemsko-Serski Słownik). — Smolera poznal Sreznevskij aj osobne.

[147] Resl — správne: Jan Svatopluk Presl, ktorý vydal r. 1846 v dvoch dieloch Všeobecný rostlinopis čili popsání rostlin ve všelikém ohledu užitečných a škodlivých.

[148] Fyzikálny zemepis — zrejme ide o dielo K. V. Zapa Všeobecný zeměpis, ktorý vyšiel v dvoch zväzkoch (1846 a 1851) v Malej encyklopedii nauk.

[149] Palacký bol v zime 1844/45 so svojou chorou ženou v Nizze.

[150] Remešské evanjelium — cyrilský a hlaholský rukopis, ktorý bol najprv v emauzskom kláštore v Prahe a neskôr sa dostal do Remeša, kde naň údajne skladali francúzski panovníci prísahu. Rukopis odpísal francúzsky krasopisec J. B. Silvestre a vydal ho r. 1843 v Paríži s Kopitarovým predhovorom. Keďže toto vydanie vyšlo v malom náklade, Hanka pripravil r. 1846 novú edíciu rukopisu.

[151] Ostromirovo Evangelie — jedna z najstarších cirkevnoslovanských pamiatok, ktorú objavil Vostokov a r. 1843 vydal v nádhernej edícii.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Pogodinovi