Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Pavol Tóth, Daniel Winter, Ivana Černecká, Marek Danko. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 102 | čitateľov |
Išiel šuhaj z poza Ľubča,
Išiel šuhaj z poza Ľubča,
ej, postretlo ho švárno dievča
ej, postretlo ho švárno dievča.
*
Niže mlyna kamenina,
rozlúčme sa moja milá.
Netreba nám kameniny,
už sme sa my rozlúčili.
Keď sa milý od milej bral,
na Boha ju poručoval;
na ulici jej rúčku dal.
Zostaň zdravá, moja milá,
keď zahynem, pošlú koňa.
Či ma čerti po koníčku,
keď zahyneš, môj Janíčku!
Koňa nechceš, pošlem zbroje
Čo mi parom do tej zbroje,
keď zahyneš, srdce moje!
Len ma, milý, vezmi s’ sebou;
milerada pojdem s tebou.
Malého ja konička mám,
nesmestila by si sa naň.
Malý je on, ale tlustý:
ber ma milý, aspon kúsky;
pôjdem pešá za koníčkom,
budem plakať za Janíčkom.
Keď už prišli medzi ploty:
Vráť sa milá, do roboty!
Keď už prišli ku vrbine:
Vráť sa milá, ku, rodine!
A keď prišli ku kameňu,
ku kameňu červenému,
ku jaseňu zelenému,
ku Dunaji širokému,
ulapil ju za jej bočky,
a hodil ju do hlubočky. —
Vedela bych povedati,
jak je s milým putovati!
Podal J. KOllár: Zpievanky. II. 27.
Podobný variant podal J. Párička, z Bieleho Potoka (Lipt.)
Variant:
Hory, hory, čierne hory,
však nad vámi smutne stojí!
Prečože tak smutne stojí?
že sa milý svetom strojí.
Preč’ se milý, preč’ sa strojíš,
ku mne slovo nehovoríš?
Aby sa ja preč strojila,
ja by k tebe hovorila.
Ber me, milý, ber me sebou,
milerada pojdem s tebou.
Jak ťa já vziať samotný mám,
maličkýho koníka mám?
Malý, malý, ale mocný,
len že ty mna, milý, vezmi!
Na mi, milý, bárs len rúčku,
a ja pojdem pri koníčku.
Keď už prišli kraj Dunaja:
Sadaj, milá, dolu z koňa!
Sadaj, milá, dolu z koňa,
lebo líhaj do Dunaja!
Čože som ti previnila,
žeby Dunaj preplavila?
Nemám člunka, ani vesla,
vzala by ma voda bystrá.
Keď už prišli prostried mora:
Sadni milá, dolu z koňa!
Prevez, prevez prievozníčku,
mám za vodou frajerečku.
Prevez, prevez naponáhle,
dokým ona doň neľahne.
Teraz ja viem, jak je istá,
tá mládenská reč falošná;
keď ti dáva sladké slová,
možeš vedieť, že te sklamá.
Keď ti dáva ešte sladšie,
možeš vedieť, že ťa lepšie.
Podal L. Kollár: Zpievanky II. Vz.
— slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam