ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hory, hory, čierne hory,
však nad vami smutno stojí.
Sestra bratu hlávku myje,
do vojny ho vypravuje.

Ach, môj braček premilený,
kedy že mi prijdeš z vojny?
Sestra moja premilená,
výjdiže von po tri rána.

Prvé ráno von vyzrela,
biele zore uvidela.
Ach, Bože môj, premilený,
už je môj brat oblečený.

Druhé ráno von vyzrela,
červené zore videla.
Ach, Bože môj premilený
už je môj brat v prudkom ohni.

Tretie ráno von vyzrela,
čierne zore uvidela.
Ach, Bože môj premilený,
už je môj brat posekaný.

Všetci páni z vojny idú;
môjho brata koňa vedú.
Páni, páni, radni páni,
kde ste môjho brata dali?

Veď sme ti ho neprepili,
ani v kartách neprehrali;
tam ti leží pri Dunaji,
v čiernej zemi zakopaný.

Podal Karol Krečmer, Lazy (Trenčiansko).

Hory, hory, čarne hory,
jak nad vami smutno stoji!

Matka sina vihovala,
na vojnu ho posilala.

Ic moj sinu, ic na vojnu;
o rok, o dva pridzes domu.

Oficire z vojny idu,
meho sina mi nevedu.

Oficire, kapitani,
dze sce meho siná daľi?

Šak sme ci ho neprepiľi,
ňi na kartach neprehraľi.

Leží on tam pot Veronu;
trime hlavu na kamenu.

A koniček vedľa neho
hrebe nošku, žaluje ho.

Dokim som mal pana sveho,
ta som jedol oves, šeno.

Teraz nemam ani slami,
bo už moj pan pohovani.

Pohovani, porubani,
v carnie žemju prisipani.

Podal Pavel Dziak, zo St. Ľubovne (Spiš).