Zlatý fond > Diela > Matičné reči biskupa Štefana Moysesa a ich buditeľský význam


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Matičné reči biskupa Štefana Moysesa a ich buditeľský význam

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Marián André, Katarína Tínesová, Slavomír Danko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 47 čitateľov

Reč Štefana Moysesa povedaná na druhom valnom zhromaždení Matice slovenskej dňa 3. augusta 1864

Slávne zhromaždenie Matice slovenskej!

Po uplynutí jedného roku započíname druhú valnú hromadu spolku nášho Matice slovenskej. Započíname ju v meno všemohúceho Boha; pod spravodlivou a neprekonateľnou záštitou najdobrotivejšieho Zemepána, nežného Otca veškerých národov, prozreteľnosťou božskou Jeho správe zverených; započíname ju v zákonnej prítomnosti zemepánskeho povereníka, v blahorodej osobe Jeho Veľkomožnosti p. kr. radcu a I. podžupana tejto župy turčianskej Šimona Nemessa, muža to, ktorého nemenej statočnosť a naproti národu našemu priaznivosť, ako i ctihodná osoba nám dobro známe sú; započíname ju konečno v lone rodoľubného tohoto mesta Sv. Martina, ktoré národ náš už pred tromi roky k srdcu svojmu privinulo, pred jedným rokom prvé valné zhromaždenie už uzákonenej Matice našej s nevídaným, len neodrodilému Slovanovi vlastným pohostinstvom do lona svojho prijalo, a ktorého rodoľubná obetivosť u vďačného potomstva vo tri vrhy slávne hlásať sa bude dokiaľ ostatný slovanský jazyk neonemie.[45]

Do oboru spolku nášho, dľa stanov jeho, nepatria síce ani občianske ani náboženské záležitosti; ničmenej je spolok náš opravdive pravý a pevný základ a nevyhnuteľný prostriedok úspešného účinkovania vo veškerých vrstvách života nášho národného.

Lebo ako beľmom zatiahnuté oko, ani v hospodárstve, ani v umelectve zreteľne patriť nedokáže; tak i nevedomosťou a predsudkami zatemnený um, ani v občianskych, ani v náboženských záležitostiach pravdive a bezpečne súdiť nevládze. — Nevedomec, slepému stroju podobný súc, ani dobrý kresťan ani rozumný hospodár, ani užitočný občan, ani verný poddaný, ani obetivý národovec v pravde byť nemôže: a jestli sa takým byť vidí, je to len slepá náhoda: lebo totiž priaznivé sily naňho účinkujú, lež zvrtne sa ako trstina, akonáhle protivný vietor duť počne; lebo vo svojej duševnej slepote nemá človeku prístojnej samostatnosti.

Slepotu ale duševnú rozjasňovať, nevedomosť zaháňať, predsudky cúdiť je bezprostredný účel Matice našej slovenskej. Skadiaľ vidno, že otázka o Matici slovenskej je totožná s otázkou o hodnosti ľudskej a všestrannom blahobyte veškerého národa slovenského.

Ktokoľvek teda, behom prozreteľnosťou božskou ustanovených udalostí, údom je slovenského národa; ktokoľvek ako taký, ctihodný prach otcov a dedov svojich hyzdiť za ohavný hriech považuje; ktokoľvek bohumrzkým odrodilstvom poškvrniť sa nechce; ktokoľvek k slovenskému ľudu v pomeroch buďto spoločenských, buďto občianskych, buďto konečne úradných ako človek svedomitý stáť chce; slovom: ktokoľvek s národom slovenským poctive zmýšľa: tomu na obstánku (udržaní), upevnení a rozkvete Matice slovenskej záležať musí. Zvlášť ale horliť majú o Maticu slovenskú: vedomcovia a vzdelanci slovenskí, potom takí národovci, ktorým buďto zámožnosť, buďto úradné postavenie výdatnejší vplyv poskytujú; konečne veškeré obecenstvo národa slovenského.

Svetlo to, ktoré budúce cesty národa slovenského ožiariť má, aby tento z otroctva nevedomosti, ktorým nesčíselné veky skľúčený biedne stonal, ba bohužiaľ ani nestonal, lež len hlivel, šťastlivo vymanený, pravdou a mnohonásobnými vedomosťami ozbrojený k časnému a večnému blahobytu svojmu bezpečne pokračovať doviedol, — blahonosné to svetlo len od vedomcov a vzdelancov národných vychodiť môže, ktorým v mladosti ich priaznivé okolnosti, to jest prozreteľnosť božská z nevyvážiteľných žriedel pravdy v hojnejšej miere čerpať dovolila.

Každý dar boží nakladá ním obdarovanému povinnosť: tenže dar v obore vlastného vplyvu rozširovať. Tým obdarenec stáva sa prostredníkom milosti božej. Tak napríklad: Apoštolovia Kristovi a iní bezprostrední učedelníci jeho, osvietení byvše živým slovom Syna božieho pravdami nebeskými, nepochybovali o povinnosti svojej: tie isté pravdy u všetkých národov sveta, s vynaložením svojich síl, pohodlností, ba i samého života rozširovať. To je povinnosť, to povolanie kresťanského vedomca vôbec a vzdelaného národovca oproti svojim rodákom obzvláštne; lebo kto sa o svojeť nestará, vieru zatajil, ba neveriaceho je horší.

Dľa podstaty človeka, v ktorom telo s dušou, schopnosti a potreby telesné s duševnými úzko, ba nerozdielne spojené sú, vyššie duševné účely mnohýkrát len hmotnými prostriedkami, alebo aspoň výnimkami dosiahnuť sa dajú. Tu teda nastáva úkol zámožnejších národovcov, aby poskytujúc hmotné prostriedky k rozširovaniu osvety vlastného národa, nazhromaždili si pokladov, ktoré ani hrdza ani moľ nepokazí a zlodeji nevykopú a neukradnú.

Medzi pákami (dvíhadlami) v spoločnosti ľudskej znamenitá je tá, ktorá v úradnej moci záleží. Jest teda ovšem povinnosť slovenského úradského, ba každého človeka v lone národa slovenského úrad dajaký zastávajúceho, účel Matice slovenskej dľa okolností podporovať. Však účel Matice slovenskej záleží v rozširovaní opravdivej, na základe kresťanskom osnovať sa majúcej, teda bohumilej osvety znamenitej čiastky občanov drahej našej vlasti uhorskej a poddaných spoločného nášho apoštolského Zemepána. Takáto ale osveta vpravde nikomu škodiť nemôže: ovšem ale užitočná je ako jednotlivcom, tak i državnému celku; však Matica slovenská nie je pokútna dajaká spoločnosť, zaoberajúca sa hriešnymi, nebezpečnými zámermi; lež je spolok, majúci najšľachetnejší účel, a priam preto blahosklonným sprostredkovaním najvyšších krajinských právomocností do života vstúpivší; však uhoľný ten kameň, na ktorom spočíva budova Matice slovenskej je najvyššie zemepánske potvrdenie Jeho císarsko-kráľovského apoštolského Veličenstva k prospechu a zveľadeniu toho istého národa slovenského, o ktorom Jeho Veličenstvo z vysokosti Svojho císarsko-kráľovského prestola vysloviť ráčil, že jeho vo všakových ťažkých časových pomeroch dosvedčenú poddanskú vernosť uznáva. Nemôže sa teda úradnej povinnosti protiviť to, čo je v sebe dobré a bohumilé; čo je ako jednotlivcom tak i verejnému životu užitočné; čo je najvyššími krajinskými právomocnosťami sprostredkované; čo je konečne najjasnejším Zemepánom potvrdené.

Lež obzvlášte horliť má o Maticu slovenskú pospolité obecenstvo národa slovenského. Matica slovenská pochopená ako národ slovenský vzdelávajúci ústav, vedomcom a vzdelancom národa tohoto ovšem nevyhnuteľne potrebná nie je: bo oni ako takí už i inými prostriedkami dorazili k účelu tomu, ku ktorému spolok náš smeruje. Pre vedomcov a vzdelancov slovenských je účasť na Matici slovenskej, buď by ona[46] v učených prácach, alebo v hmotnej podpore záležala, číra obeť: šľachetná síce obeť, ale predsa len obeť, pochádzajúca z horúcej lásky oproti vlastnej krvi, oproti súkmeňovcom svojim, nepriazňou minulých vekov do duševnej poroby — najbiednejšieho to na svete otroctva — upadnuvším. Toto biedne otroctvo vyhladiť usilujú sa vedomcovia a vzdelanci slovenskí ochotnou obeťou nielen duševných a hmotných síl svojich, lež mnohokrát i požertvovaním skvelejšieho, vlohám a zásluhám svojim primeranejšieho behu života.

Lež pospolitosť a obecenstvo ľudu slovenského, jeho pozdvihnutie z mrákot nevedomosti, zušľachtenie jeho mravov, hmotná pomoc v jeho nedostatku: teda uľavnenie jeho mnohostrannej núdze a tým povýšenie jeho na hodnosť opravdivo ľudskú: toto je hlavný účel, toto bohumilá úloha Matice slovenskej; ale priam v tomto záleží i mocná pohnútka pre pospolité obecenstvo národa slovenského horlivej účasti na snahách Matice slovenskej.

Nože teda milí rodáci slovenskí! chyťme sa spoločnými silami takej dôležitej práce: zastaň každý mužne miesto svoje a pričiň sa dľa možnosti o zveľadok ubiedeného národa nášho na poli tomto, milosrdenstvom božím a spravodlivosťou najjasnejšieho Mocnára nám poskytnutom. Nemyslime, že sme už povinnosti našej národnej, ba ako občianskej tak i kresťanskej zadosť učinili, jestli sme dajaký príspevok do pokladnice spolkovej vložili, alebo na valnom zhromaždení jeho zúčastnili sa.

Núdza úbohého národa nášho je nevýslovná; potreby jeho sú nesčíselné; tu teda myseľ úprimná a zhodná, účinkovanie všestranné a napnutie nepretržené požaduje sa, aby sa toľká núdza zamedzila, aby sa toľkej biede odpomohlo, aby jeden celý národ zo sna smrti duševnej k čulému, človeka dôstojnému životu vzkriesiť sa mohol. Čo keby sa stať hrozným osudom nemalo, žiadúcejšie by ovšem bolo, aby všemohúci Boh biedny náš národ z obličaja zeme vyhladil, lež aby sme po tisícročnej duševnej porobe ešte i budúcne v podobnom otroctve sebe i celému človečenstvu na potupu živorili.

Lež dôverujme sa lepšej budúcnosti! Sme síce ešte biedni: no klíčky radostnejšieho vývinu krásne sa ukazujú a nádejne zmáhajú. Od pamäti ľudskej nebolo doby, v ktorej Slovensko tak pokročilo by bolo, ako v práve minulých troch rokoch. Keď sme pevný základ takmer z ničoho položiť mohli, Boh dá, že i celú budovu v krásnej podobe vystaviť dokážeme; čo tým dôvernejšie úfať môžeme, že priaznivý nám smer prítomného času vo všetkej, ďalej rozmáhajúcej sa spravodlivosti citu susedných národov, v ľudskejšom duchu občianskych zákonov, v blahosklonnosti oproti nám najvyšších krajinských právomocností, v nezvratnej spravodlivosti najjasnejšieho Zemepána, ako i v každodenne šíriacom sa prebudení nášho drahého národa — zreteľne zjavuje sa; v akomže položení schádza nám jedine hojné vyplnenie pobožného vzdychania u bratského národa, junáckych totiž Chorvátov, v krásnej obyčaji stojaceho: „Bog pomozi k našoj slozi!“



[45] ktorého rodoľubná obetivosť u vďačného potomstva vo tri vrhy slávne hlásať sa bude dokiaľ ostatný slovanský jazyk neonemie — v origináli veta znie: ktorého rodoľubná obetivosť u vďačného potomstva vo tri vrchy hlásať sa bude dokiaľ ostatný slovenský jazyk neonemie.

[46] buď by ona — v origináli je: buď by si ona





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.