Pod lipkou

Na našej roličke dnes je clivo: oráči museli vziať strelivo na plecia a išli za hranice, ta, kde ich už padly stá-tisíce. A i z tých, čo doma nám zostali, nejedni orať, siať už prestali… i tu pluh bez koní, bez oráča… najviac, ak s motyčkou niekto kráča. Nemá kto obrábať našu roľu… i keby niekto mal k tomu vôľu, pre špatné počasie nemôž orať… u nás tie prekážky ťažko zdolať! A chleba z dňa na deň u nás menej… Kam sa hneš, na tvári ubiedenej hneď zbadáš veliký nedostatok… Biedu trie nie len ľud, lež i statok. A teraz práve sme na prednoví, keď má rásť obilie na chlieb nový, a tu hľa suchota hrozná všade… Nerastie nič v poli, ani v sade. Bieda je — a svet k nám nemá lásky… Veď ešte i tie dosť mĺkve klásky, ktoré si s ťažkosťou nasbierame, vezmú nám, tak že z nich nič nemáme. A preto nám stále sbierať treba, aby len viac bolo toho chleba: musíme sobrať aj omrviny, by nám ich nesobral niekto iný. I ja som sosbieral z dávnych časov zas jednu hŕstočku drobných klasov a dávam ich Tebe, ľud môj drahý: udeľ Ti Hospodin život blahý! 6. júna 1917