ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Rozvila sa lipka pred našimi dvermi: poďme, bratia, pod ňu, veď je krásna veľmi! Jej zelené lístky steľú na zem tôňu a jej kvietky dýšu nám príjemnú vôňu. Na jej sladkej manne včeličky sa pasú: poďme i my pod ňu hľadať svoju spásu. A z príkladu včeliek pravde tej sa učme, že len netvor sedí v začadenej krčme. Ale v kom sa zračí obraz Božej slávy, ten vždy radšej k lieku beží od otravy. A sťa tá včelička rád sa túli k lipe, na ktorú Boh z neba požehnanie sype. 1894

Pod tou našou lipkou tak sa dobre sedí: a náš súsed predsa len po krčmách sliedi. Milšie mu je hrdlo, nežli dobrá rada, preto miesto lipy vždy len fľašku hľadá. On nič nechce vedieť, čo sa v svete deje, — nech sa len pálenka dolu hrdlom leje. Miesto poučenia jeho len jed teší a keď príde domov, kľaje a peleší. On netuší, že už skoro výnde na psy: trčí mu len krpec z Icíkovej kapsy. My pod našou lipkou cítime sa dobre, veď kto ľúbil krčmy, už nejeden žobre. 1894

Na tú našu lipku slnko krásne svieti, sťa by sa tešilo zo slovenských detí. Že sa ku nej túlia a v jej chladnom stínu vysielajú svoje vzdychy k Hospodinu. Iste, že sa aj to milé slnko teší, keď z nás nik pri fľaši v krčme nepeleší. Ale sedí doma v tôni toho stromu, ktorý dal Boh za ráj slovenskému domu. 1894

Na tej našej lipke včelky poletujú, pod ňou zbožné duše Bohu obetujú. Obetujú spevom obeť živej viery Tomu, ktorý sa tak rád s človekom smieri… A po zbožnom speve v tichom rozhovore blažene sa cítia v svojom vlastnom dvore. Netúžia za krčmou, ako mnohí iní; vedia, čo nového, čítajú noviny. I poučných knižiek majú hodne veru a poznať, že často ich do ruky berú. Bo každý rozhovor s nimi o tom svedčí, že človeka poznať najlepšie po reči. Vedia všetko, čo chceš, najdeš u nich radu: vidíš, že tam všetko ide od základu. A to preto, že tá lipka pred ich domom je celej rodinke svätým Božím stromom.