ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Do našej záhradky zasadil som stromček, aby mi spríjemnil môj maličký domček. Stromček rástol krásne, ja som sa mu tešil, ale milý Pán Boh ináč vec rozriešil. Ešte tohto leta zelenal sa pekne — tu mu naraz čosi do korienka sekne. Môj maličký stromček vyschnul v štvrtom roku a mne za ním stále slza ihrá v oku. Moja záhradôčka bez neho je pustá a mne v žiali k spevu onemely ústa. 1894

V našej záhradôčke štyri lipky stoja: pri nich sa ozýva tichá pieseň moja. Ozýva sa stále od rokov a rokov i ľúbostným hlasom i hlasom prorokov. A znieť bude i diaľ, žartovne i vážne, až kým na jazyku spev mi neuviazne. Bo komu dar spevu Boh do duše vložil, musí spievať, aby spevom náš kraj ožil. 1917

V tej našej záhradke spieva zvláštny vtáčik; znalci vtáčkov vravia, že to posmeváčik. A jeden hovorí, že to spev slávičí; on si stále spieva a v speve sa cvičí. A keď ja počujem jeho jarnú pieseň, ako by mi mohla v duši zostať jeseň? Keď jeho počujem, musím i ja spievať a piesňou do tvrdej hrudy život vlievať. Preto zas len spievam, i v zime i v lete, bo spev slovenský je najkrajší na svete! 1917