ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zahučaly hory, zahučaly lesy: Pane, večný Bože, ozviže sa, kde si! Zahučaly hory, zahučaly zticha: či už nepočuješ, ako Tvoj ľud vzdychá? Zahučaly hory, zahuč raz už i Ty, aby ožil a vstal Tvoj ľud, krivdou bitý. Zahuč, Bože, zahuč hromom Svojho hlasu, žes Ty pánom sveta a svet len do času. Zahuč, Bože, zahuč aj do našich uší, nech nezhynie žiadna zo slovenských duší. 1895

Otče náš, Bože náš z vysokého neba, Ty sám najlepšie vieš, čo Slovákom treba. Udeľ nám svobody, udeľ nám voľnosti: veď rovnak plníme svoje povinnosti. Prednosti nechceme; chceme mať len rovnosť by mohla panovať všade bratská svornosť. Preto naša prosba i dnes k Tebe letí: smiluj sa a vzhliadni na slovenské deti! Vzhliadni na nás, Bože, z vysokého neba a ráč nám udeliť len to, čo nám treba.

Bože náš, Otče náš, čože nás tak tresceš, keď vieš, čo nám treba a to nám dať nechceš? Dobre vieš, Bože náš, o čo Ťa prosíme, a to ťažké jarmo ešte vždy nosíme. Bože náš, Otče náš, načo si nás stvoril, či nato, aby nás zlý svet v nič pretvoril? Bože náš, Otče náš, prečo nás dáš tupiť? Veď predsa ráčil Tvoj Syn aj nás vykúpiť. Bože náš, Otče náš, prečo nás dáš trápiť? Veď Tvoj Duch ráčil aj aj nás všetkých posvätiť. Bože náš, Otče náš, smiluj sa nad nami: udeľ nám rovnosti medzi národami!