V rozhraní nálad

Tie ľudské srdcia sú sám hnus v nich tečú lávy kalu v nich lásku hľadať skús — nájdeš len sprchu žiaľu A reči mäkké ani vata cynizmom vyjú v nežnosti Kto bodliač v nebe zráta a v krvi bozky nectností Tie duše ľudské čierny les dnes kvitnú v bielu ľaliu a zajtra hryzú sťa besný pes i blenom zlostne zavyjú Poznal som ženu druhú mať objala k prsiam tuláka ľavila bôle koľkokrát dnes všetko prázdnom huláka Pekelná zloba človeka zabila túžby zášťou palu Koľko tá zloba odveká sniesla bôľu, sniesla žiaľu Dnes blúdim špinou mazaný Svet vraví mrzké pozlátky Dnes blúdim zášťou zahnaný Či veríš drahá v tieto rozprávky