V rozhraní nálad

Jej spievam piesne radostné. Háje mi radia: miluj svet! Túžba mi srdce tne a stne: chcem dušu láske rozovrieť… Už chodím cestou hrobovou: cintory vravia o hnití, drtia ma strelou ohnivou — moju smrť dievča pocíti. Piesne sa v črepy rozsypú: zakvília túžby v nemote, zakvíli žena, pozri ju, do smrti mladá nepôjde. Taká je moja nevesta: piesne jej beriem z úsmevov, pôjdeme cesta-necesta, umrieme s diaľou uzrenou… Zmizneme s puškou smrtiacou, zmizneme túžiac po žizni, zmizneme s láskou zurčiacou — ktože sa nad tým rozcíti? Nuž spievam piesne radostné: jeden raz v svete živí sme, nech túžba srdce tne a stne v živote, v smrti a vo sne…