V rozhraní nálad

List tento píšem dievke čarovnej, nuž, riava srdca lej sa, lej, v podobe malín zrelých, krvavých, nech spletá v ňadrá túžby z nich, aby svet tento život zrel… Hovoriť veľa nechcem tento raz: žijeme žitím chryzantém, čo v sebe majú nektár, dych a mráz… Len nemo volám: kedy zviem, že úsmev lásky nezomrel? Možno, že reč tá nie je jasná už a jasne vraví len reč hrúz, čo štvané v duši blčia plameňom, srovnajúc srdce s kameňom — alebo možno privčas je? Mám srdce celkom na dlani. Tá tvoja skúška prísna je a puk na stonke zlámaný… Zvrátená váza je sám črep a duša tmavý, tmavý sklep… Do sklepu prines aspoň kahanec, nech tma tá trochu zmizne preč.