V rozhraní nálad

Na dlani nesiem všetky slncá mám v svojom srdci všetky dúhy je moja duša prehorúca a plná túhy plná túhy Raz vlak môj zastal vyšinutý až zbudly z neho drsné črepy Vietor nad hlavou zhýbal prúty — bol strom ten v kvete veľkolepý Keď prišly kvety biele ženy tie črepy zrazu ohrialy sa Z krvi som vyšiel posvätený a slncá dúhy rozbehly sa Do náruč vtískam mäkké rany a letím od kvetu do kvetu až ohňom zbĺkne každá pani kde kvitnem kde rastiem príde tu Veď v dlani nesiem všetky slncá a v svojom srdci všetky dúhy a duša moja prehorúca tá nesie túhy tá nesie túhy