Zlaté lísťa

Deň k večeru už naklonen, z východu černomrak sa rúti, severák v tvár ma šľahá ľutý, uháša v ruke pochodeň. Než obzor zorou zabronie, ochabne navždy hnev môj ľutý, ťa volám v boj, Osude krutý. Ty abo ja! Tak áno? Nie? Buď ako víťaz slávený na zámok vtiahnem s fanfárami, buď klesnem do priepasti tlamy kopyty koní zdlávený. Lež zlatojas nového dňa nezľúba viacej čelo sketu, havranov kŕdeľ na podletu v teba, Osude, abo mňa ztuhlého vrazí lačný spár.