Balady

Ten meštek na tabak, čo je už starý, tak ošumelý sťa les, mi na um prišiel dnes. Aký bol nádherný, na pestro sfarbený, z brokátu, dykyty, hodvábom vyšitý. Ach, rúčky belostné, vás vidím v polosne s obrúčkou blýskavou zložené pod hlavou. Čo sa stalo s vami? Šiel by som za vami cez púšte, cez lesy vyhľadať vás kdesi. Šiel by sveta kolom, živých, mŕtvych poľom, v blesku a plameni za vami zmámený. Však zatým v poslaní nevzchopím sa ani — len plačem v súmraku, bez slzy vo zraku.