Slovenská kuchárka mlsnej tetky Feriny z Dúbravky

Som presvedčený, že naše gazdinky vedia rozmanité chutné jedlá pripraviť a preto nemôže a ani neni mojou úlohou im poučenia dávať. Avšak to predsa každá zo spanilých čitateliek uzná, že v každom kraji objavujú sa inakšie, alebo keď aj tie isté, ale na rôzne spôsoby pripravené pokrmy, ktoré do podstaty síce rovnakého výživného obsahu sú, ale príchuť je rozmanitá a tak musí tiež i úprava byť inakšia.

Tiež máme v mnohých krajoch jedlá, ktoré u súsedov neni sú zvyčajné, bárs by boly akokoľvek chutné a záživné; taktiež i plody bývajú rozmanité. Čo sa pestuje a darí v jednom kraji, v inom sa to nedarí. A preto má slúžiť táto knižka k udomácneniu všetkých na našom milom Slovensku zvyčajných pokrmov a ich rozmanitých príprav. Neni to na škodu žiadnej gazdinky alebo kuchárky, keď jedno a to iste jedlo vie na rôzne spôsoby pripraviť, veď známo je, že chuť a obľuba človeka od času na čas sa zmení, ale plody sú vždy tie isté, a preto musí gazdinka vedeť rôzne spôsoby pripravovania, aby jedlo nezovšednelo.

Hovorí sa: „Jedz doma čo máš, v cudzine ale čo ti dajú.“ Správne. Ale i to, čo v dome je, treba tak upraviť, aby mohla príchuť striedave zamenená byť. A s tým nastanú nové jedlá, ktoré dajú zabudnúť, že je to to isté, čo bolo pred tým. A s tým je daná tá možnosť, že i v cudzine podané pokrmy nebudú nám tak rozličnými sa zdáť. Je to teda môstok spájajúci rôzne kuchyne.

V tomto smysle račte túto knižku ponímať a vtedy bude vytknutý cieľ dosiahnutý. Toho si vrelo praje

spisovateľ a tiež i nakladateľ.