Novinárske a časopisecké práce

^[3]

Vzrušujúcich momentov zo svojho života spisovateľského mohol by nastýkať ako Zdravasov na pátričky. Ale tu podávam iba tie, ktoré sa tisnú do pera pri prvom pomysle na tridsaťročnú prácu.

Divadelné hry písať bolo prvou zbožnou túžbou môjho srdca. I napísal som r. 1897 „Ženský zákon“ a ten na súbehu prepadol.

Prvý, veľký, výstražný moment!

Napísal som hru „Matka“ a s ňou na súbehu prepadol.

Moment.

Napísal som „Nový život“. Súbehu nebolo, neprepadol som. Turčiansko-sv.martinský Spevokol hru zahral, ale kus zazdal sa kritike i obecenstvu nemravným. Prepadol.

Moment.

Napísal som „Tmu“ a poslal tejže Amerike a zas prepadol.

Moment.

Napísal som „Hriech“ a nehrali to na Slovensku. Bol asi tiež nemravný.

Moment.

Napísal som „Smrť Ďurka Langsfelda“, poslal na súbeh a len-len že som neprepadol.

Siedmy moment.

I hlavných hriechov je len sedem. Mal som teda prestať a viac nehrešiť. Ale už kto sa valí dolu kopcom, hoci parnaským, ťažko sa mu zastaviť. Pokúšam sa teda ďalej, že azda len odčiním, čo som napáchal, a udržím sa aspoň na úpätí.

Príde prezident republiky do Bratislavy a plné bude divadlo. Čo hrať? — má starosť direktor.

„Hriech.“

Počúva i pán prezident, len ja nie som v divadle, aby som navidomoči tisícich neprepadol, a „Hriech“ dostáva — štátnu cenu.

Moment.

Je 28. októbra; oslava Prevratu. Divadlo hrá posmešne prezvaného „Smrďúrka“ a priatelia podávajú mi veniec — porota — štátnu cenu.

Moment.

Javiskami idú pri potlesku „Matka“, „Tma“, „V službe“, „Nový život“, „Ženský zákon“, „Statky-zmätky“…

Samé vzrušujúce, veľké momenty.

„Matku“ preložili do poľštiny, „Hriech“ do francúzštiny a „Langsfelda“ prijalo na predstavenie pražské Národní divadlo.

Momenty, momenty smutno-krásne, nezabudnuteľné pre spisovateľa, hoci po tridsiatich rokoch.

Novú knihu odopreli mi knižne vydať už dvaja nakladatelia. Príde tretí a vydá.

Tvrdá práca, dočká sa uznania.

Neklesať, pracovať, vytrvať!