SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Kde domov môj?“

[4]

V jubilejných článkoch o hymne „Kde domov můj?“ nečítal som istej spomienky; nečítal som, že si Slováci na Škroupovu melódiu a na text Tylov skladali a spievali slovenské ponášky.

Za mojej mladosti, tak pred tridsaťpäť-štyriadsiatimi rokmi, keď som sa v národnom vedomí utvrdzoval a počínal i písať, bolo mi radosťou, cťou a posilnením, keď som mohol navštíviť v okolí alebo samej Banskej Bystrici starších národovcov. Prirodzene, v zlých dobách spomínali sa staršie, matičné časy, plné viery v lepšiu budúcnosť národa, ktorú ale maďarizmus zavretím gymnázií i samej Matice razom zlomil, a „v osamelých havranov zmenil kŕdeľ sokolov“, lebo dlho, až do založenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti, nebolo možnosti slobodne sa schádzať, čoho premnohí sa už nedožili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navštevoval som takých osamelých, zatrpklých zúfalých národovcov a v dni storočia hymny „Kde domov můj?“ a „Hej, Slováci“ som si spomínal, že mi voľakedy staršie dámy neraz rozprávali, ako to bývalo, ako si ony vyspevovali, aké piesne národné zneli i v ľudových školách, a tobôž z úst mládeže, i v samom mojom milom Tajove. Piesne, ktoré si len úryvkovite zapamätala moja mať a niektoré staršie ženy; piesne, ktoré som ja už ani v Martine nepočul, ani na národných slávnostiach, ani v súkromnej spoločnosti. Napr. boli to piesne:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš, Tatransko vzbudzuješ, život mu dáš!

Alebo:

Kto si rodom Slovák, rodom šuhaj, slovenskej sa ty reči zlobive nerúhaj…

Alebo:

Šuhaj Slovák, odkials’ rodák? Však si bystrý ako ten vták!

Alebo:

Slovenka som zrodená, za Sláva sa vdám. Slovenského ja preto chlapca rada mám.

Alebo:

Všetci sme Slovania tam od sňažnej Tatry, Rus, Ilýr, Poliak, Čech, to sú naši bratri.

Alebo:

Von do poľa, junač mladá! V tebe národ spásu hľadá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Atď. Atď. Kto by sa na všetky dnes, po štyridsiatich rokoch, pamätal!

Na koniec tejto spomienky som si nechal dve piesne z týchže dôb, ktorých melódia stala sa mi naraz známou, keď som roku 1898 prišiel do Prahy.

Českej hymny „Kde domov můj?“ som do tých čias nemal príležitosti počuť, alebo sa nepamätám na ňu z učiteľského sjazdu v Brne, na ktorom boli sme s Karolom Salvom asi piati slovenskí učitelia, myslím roku 1895. Či sa v Martine, od roku 1892, čo som prvý raz do Martina ešte z ústavu prišiel, spievala-nespievala, o tom tiež neviem. Ale v Prahe naraz sa mi vyjasnilo, upamätalo ma, keď som ju počul a uvedomil si, že aj v Tajove, na Hornej Lehote, v Radvani spievali mi učiteľ (Čulenov žiak) a staršie dámy na túto melódiu piesne až dve, ktorých slová som sa hneď bol naučil a svojím nemuzikálnym sluchom a hlasom sebe húdol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Boli to:

Kde domov môj, kde domov môj? Kde sa pnie Kriváňa hlava, kde bystrý Váh spod skál vstáva, dcéry kde Sláva rodí a spev srdciam lahodí: a to je tá spanilá zem, zem slovenská, domov môj!

A druhá:

Kde domov môj, kde domov môj? Znáš-li kraj ten utešený, Kde sa Hron, Váh Nitra pení, kde Kriváňa veleba pnie sa k výšinám neba: a to je ten rozkošný kraj, zem slovenská, vlasť moja!“ —

Nevyznám sa v tom, nemám odbornej literatúry o tom, len si spomínam a predkladám povolaným otázky: či tieto piesne vznikli samostatne a či boli skladané na hotovú melódiu a text českej hymny, či sa aj verejne spievali, kde a kedy?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

A zaujímavé je tiež, že vtedy ani Slovákom nebol cudzím výraz „zem“ (miesto „krajina“), keď skladali a spievali:

„Zem slovenská, domov môj!; „Zem slovenská, vlasť moja!“



[4] Slovenský denník XVIII, č. 7 (9. I. 1935)

Publikovaný s podtitulom „Spomienka“ a venovaním „priateľovi K. Rypáčkovi“. Článok vznikol z príležitosti osláv stého výročia vzniku prvej časti čs. štátnej hymny „Kde domov můj“.