Na polhodinku

1

Atómova bomba je antievanjelium.

Vrh diskom z perín pekla.

Zrúknutie ohňa, nenávisť osedlaná.

Trhavina protituričná, pohŕdanie slovom.

Guľa spaľujúca, narodená za vás všetkých.

Všadeprítomná, antispasiteľná. Bubon dutý.

Hrb, nie na iných, na nás a na našich deťoch.

2

Je bezbolestná páľa slnka, ktorú dal Boh viniciam.

Vystrela sa na strapci hrozna.

A tu? Démon pripíja na utrpenie.

Ani v strachu pred smrťou nezastal.

Chcel seba čmárať po nás. Je schopný.

Chcel skríknuť: premohol som Boha a jeho slnko. Nad hrobom vládnem.

Oprel sa o nás, opitý zemou.

3

Že už nebude krásy po vtáčkoch.

Zhorený Fénix nevstane, nemá hrobu.

Pád všetkého, pád, povetrie trasľavé.

Neprídu pochovať ľudí, nemal by kto.

Umrlec stratí podobu, čím bol.

Kedysi z mŕtvych tvári vzlietal ešte úsmev.

Teraz v spáleniskách prvé budú ležať drozdy bez duše.

4

Boh príde ohňom súdiť svet.

Sodomu rozdrásal hriech.

Ale Boh vie očami anjelov vidieť, kde býva Lót.

Ber len to, čo na pleci unesieš, ty a tvoji synovia.

Nič iné, ani plač z domova. Nebude kedy.

Ani vkladnú knižku, ani vola, ani osla.

Všetko to ostatné Boh na oheň položí.

5

Začneš žiť, ak zachrániš púšť na púšti.

Kŕdeľ detí a nikde plánky.

Potom, keď puknú plody malinčia, pre ne sa nepobite.

A pobijú sa, lebo sú bratia, tvoji synovia.

Vyrúbu kry krvavým potom.

Zas Kain. On nie je strážcom Ábela.

Utne si bakuľu, odíde svojím divým smerom.

6

Blúdiac, toľko sa nenaučil: vidieť.

Väčší je môj hriech, vraví.

Teraz, náš Kain, prenocuj.

Nezobudíš sa vlastným nezazvonením.

Je miesto, kde sa urval zvon z veže.

Iste ten bol, ktorý ťa mal volať.

Blúdiš, lebo si sa nenaučil počuť.