Na polhodinku

1

Pán Boh sa pozrie na palicu pútnikovu.

Kdeže je ešte od západu slnka!

Kým tvoj zrak príde k nemu, nezvečerí sa.

Na konci vrchov nie je koniec sveta.

Pozdravuj nás i z druhej strany hôr.

Všetci sme mohli nenájsť pravú cestu.

Ide iba o tvár, ktorá sa túlala.

2

Na ráno vyletela prvá včela.

Aby sa tajomstvo vzletu rozuzlilo.

Neletieť proti sebe.

Opýtať sa kvietkov, kde sú.

A v kalendári dňa, kde jar sa zdvihla.

Kde dievčatku šumia z vlasov fialky.

Kde včela nezláme si nôžku, letiac do úľa.

3

Zvírený tátoš s hrivou. Stal sa túžbou.

Bez zákrut, bez kúdolu zeme.

Nájsť nad oblakmi kaštieľ.

Vojsť do komnát.

Maľovať naše krajiny.

Na ich steny.

Povedať: opeknieš, svete.

4

Vyzerám ťa na brehoch oceánu.

Ten bod na mori je loď a si to ty.

Potichy, bez kriku. Je to lepšie, keď sa blížite.

Menuj loď hocakým ženským menom.

Na mori sa díva do zrkadla neba.

Ale súš je už blízo jej pohľadu.

Vzrušene číta posledné dejiny zeme.

5

Sotva si v prístave. Stojíš, nik ťa nevíta.

Ako sa zapelešilo slovo!

Ako sa dostal tŕň do básne!

Utri si oči, kade pôjdeš.

Hadí sa každý chodník.

Chorobne púšťa koreň zem.

Vždy zem. Tajomstvo doletu.