E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Na polhodinku

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 40 čitateľov

A noc

1

Vopred nevieš, kde zomrieš, v slabom odliatku.

Nedostaneš náhrobný nápis.

Na mramor malý životopis.

A ešte menší za ním bod.

O kvetoch nehovorme.

Nemáš si za čo kúpiť.

Nemáš čo dať za plač.

2

Ľahnúť si do jarku, čakať.

Podíde ti k uchu chrobáčik.

Plný ubolenia.

Ktorýže plaz spí bezbolestne!

Tam ďalej kukurica ťa pohladila.

Tam v horách zvonky stáda ťa pokropili.

Bude to vždy tam. Slnko práve zašlo.

3

Za tichým hlasom osík.

Šiel by si za splnu mesiaca.

Všetko je vyslovené.

I vylomeniny.

Teraz sa chvejú na tvojom tele.

Mal by si ťažký krok.

Jedna noha rozplače druhú.

4

Mäkkému slovu dáš miesto.

I v tvrdej kôrke chleba.

Muž má vždy klenbu nad hlavou.

Raz nebo a raz smútok.

Tak ho nájde prvá rosa.

Večerný zvon.

Položí mäkkosť na chlieb.

5

Veverička za jedným stromom túži.

Prebehne okolo sto iných.

Ako-kedy, zem je plodonosná.

Tebe sa vidí, že má dosť lásky, chuderka.

Že jej našla mnoho.

Áno, a celý život je úsporná.

Zahrabe korisť do zeme, nie do hrobu.

6

V noci sú nemé minúty.

Biele sú všetky slzy.

Nečujný je plač.

Polospiačky ide človek.

Opitý kolíše sa duchovne.

A nevie, od čoho sa opil.

Od ktorých ďalekých snov.

7

Že by sova? Ktože má taký zreteľný hlas!

Učí ťa čisto hovoriť.

Zametie z tvojich krokov míľniky.

Postiera prach.

Rozpletie šnúrky topánok.

Aby si nezaspal obutý.

Aby si videl čistú noc.

8

Píšeš, ako ti písala matka.

Pretože dávno.

Na stôl ti prišla očami.

Teraz sa hreješ.

Ruky ti položila na spomienky.

Píšeš jej nepokojnou vidinou.

Dávno, každú noc sa tak stalo.

9

V hore sme ako stromy.

V noci neviditeľné.

Ale prečo sa pýtaš, keď si s nami?

Ľudia sa nepýtajú. Zavidna vyrúbujú horu.

Zlodej má noc.

A povedz, či nie v horách slovenských?

A žijú neviditeľne stromy.

10

Je miesto, kde povieš: doma.

Nech by šlo zatmenie do okien.

Nech by bol pochovaný črep kvietkový.

Tvoje svetlo nedá spať zemi.

Keď si ju pravdou živil, že jestvuješ.

Keď si neluhal domovu.

Keď si sa nepomeril s nocou.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.