SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi a teraz

„Sem, žide, hneď postav desať holbí vína! nech pije, komu naň ide chuť a slina; však mám statok veľký, k tomu žiadnych detí a peňazí toľko, jako iní smetí. Prázdnu flašu nikdy netrpím na stole, nech sa kamarádi napijú do vôle!“ Takto kričal gazda, Ďuro Budišovský, keď prejal na seba majetok otcovský. V ošarpanej krčme mladý starec sedí, rúcho samá diera a oblyčaj bledý. Nekričí na žida, súdruhov nenúka — veď je už prepitá aj poslednia lúka; bohatstvom a statky viacej sa nechváli, lebo mu ho židia za dlhy pobrali. Tak vyzerá žobrák Ďuro Budišovský, keď prepil, premárnil majetok otcovský.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama