ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Miško Slušný, to bol chlapec, jakých málo v svete; v zime pilno v škole sedel, húsky pásol v lete. Mamička mu do kapsičky čo to vždy vložila; jeho láska každým dňom sa k rodičom množila. Lež aj Miško lásku svojich rodičov požíval; to dostával — o čom nikdy ani len nesníval. Koňov, bičov a vozíkov mal sťa panské deti, nebol by si to on zlámal ani za tri svety! Pán učiteľ mu daroval knihu s obrazami — a on si ju, verte moji, nosil za husami. A pán farár raz v nedeľu „Poviedky“ mu dali; — tie vám poslied aj tie húsky jeho štebotaly. Húsky pásol, knihy čítal Miško, žiačik malý — neporiadne a lenivé deti sa mu smialy: „Pamätajte, z toho Miška ešte farár bude — pre tie knihy koľko razy na husy zabude!“ Tak sa stalo — šuhaj riastol, šiel na vyššie školy — jeho túžby a nádeje vyplnené boly. Ten čo s knihou húsky pásol a bol vysmievaný — teraz čo kňaz je od ľudu ctený, milovaný!