SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deti a vtáčatko

„Vtáčatko milunké, čože sa ti stalo? Veď si nám už skoro dva dni nespievalo! Tvoje očká smutné, zobáčik zsinalý; Povedz, čože ti je, speváčik náš malý?“ Takto sa stehlíčka detičky pýtaly, zaraz, jako ráno z postieleček vstaly. Lež speváčik malý odpoveď nedáva, ale v kútku klietky ďalej postonáva. Sháňaly detičky všelijaké lieky — mastily vtáčatko masťou z apatieky. Ale všetko darmo, nebolo pomoci; vtáčatko najbližšej zahynulo noci. Detičky za vtáčkom boľastne vzdychaly — a ho pod košatým stromom pochovaly. Nad hrobčok vložily k tomu súci kameň, a z plných hrdielek zaspievaly: Ameň!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama