ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mala som frajera, zvali mi ho Jankom, Veď mi ho zabili pod Muráňskym zámkom. Prečo ho zabili? Že on už bol starý, Že nevládal nosiť čižmy s ostruhami; Čižmy s ostruhami, paloš maľovaný, Paloš maľovaný na obidve strany.

Ej javor, javor, javor zelený, Čo si taký smutný v jaseni? Jakže ja nemám smutný byť, Keď zo mňa spadol všetok hyt.^[35]

Idem, idem, lebo musím, Chudobnej som materin syn. Chudobná ma mati mala, Horko ťažko vychovala. V noci priadla, vo dne šila, Tak ma ona percholila.

Tu kopaj, tu kopaj, tu je koreň dobrý. „Keby sme ho, Milá, len dokopať mohli!“ Tu kopaj, tu kopaj, tu je koreň sladký. „Presaďme ho, Milá, do našej zahradky.“ Tu kopaj, tu kopaj, tu je tamariška. „Nieto krajšie dievča, jak moja Mariška.“

Oženil sa psota, vzal si miseriju, Varili na svatbu zo srvátky briju. Družba bez nohavíc a mladý zať bosý A mladá nevesta prázdnu kapsu nosí.

Dievčatko chudobné a šuhaj nič nemá, Keď sa poberieme, Pán Boh nás požehná. Dievčatko vypradie a šuhaj vymláti, Ej veru to budú dva ľudia bohatí. Dievčatko vyšije a šuhaj vykosí, Veru tí nebudú otrhaní, bosí.

Sama sa ja, sama na sebe čudujem, Že ja ledakoho tak verne milujem. Sama som ledakto, nechcem ledakoho; Zamknem dvere klatkou, nepustím nikoho. Zamknem dvere klatkou, cverničkou zaviažem; Veru si poklopeš, podčím ti odviažem. Cverničkou zaviažem, slamičkou podoprem; Veru si poklopeš, podčím ti odoprem.

Mal som mrcha ženu, Nechcela ma sluchať; Dal som ju Cigáňom, Musí mechy dúchať: Duvau duvau dú! Dúchaj, žena, dúchaj, Zarob sebe chleba; Aby si vedela, Jak to sluchať treba: Duvau duvau dú!

Keď som stala na jarečku, prala som, Spýtal sa ma švárny šuhaj: čija som? Nie tvoja som, šuhajíčku, nie tvoja, Bo ti ústa na bozkanie nestoja. „Počkaj, dievča, nebudeš sa posmievať, Dám si ústa na bozkanie maľovať.

Volky, volky sivolisté, Pojiedli ste žitko čisté, Žitko čisté ako zlato; Neboli ste hodné za to. Hájnik, hájnik, nahaj voly, Dám ti Marjaš pekný, nový, Marjaš nový, ako pena, Čo mi dala mladá žena.

Načo ja mám tvrdo robiť? Keď ja môžem takto chodiť Od dediny do dediny S husličkami dyny dyny!

Stodolečka deravá, Mrcha žena k tomu, Tie dve veci vyženú Hospodára z domu. Do stodoly navozím, Všade mi len tečie; Do komory nanosím, Zlá žena vyvlečie.

Dobre tomu, čo nič nemá; Nebojí sa, kde čo schová; Nahý vstane, nahý ľahne; Nikto mu nič neukradne.

Ešte som sa neoženil, Už ma žena bije; A ja som si nahotovil Tri dubové kyje. Ona sa mi zabožila, Že nebude dobrá; A ja som sa zaprisahal, Že jej zlámem rebrá.

Bolí ma nôžka v bedre, Nemôžem skákať dobre; Dám si ju oceľovať, Čo bude poskakovať.

Poďže Milá, poďže Milá, poď s nami Do stodolky, do stodolky do slamy. „Čoby ja tam, čoby ja tam robila, Mati by ma, mati by ma dobila.“ Ty materi, ty materi tak povedz, Že tam ideš, že tam ideš na spoveď. „Dobre moja, dobre moja mati zná, Že tam spoveď, že tam spoveď nebýva. Spoveď býva, spoveď býva v kostole — Milovanie, milovanie v komore.“

Dosti som sa nachodil, Tmavej noci nablúdil; Bolo zima, blato, Nič som nedbal na to, Len som dievča zaľúbil. Káraj, Bože, stvorenie Za to moje chodenie; Žeby pamätalo, Keďby umieralo Na ostatnie skončenie.

Poniže Levoči, tam sa voda točí, Kto nemá frajarku, nahaj do nej skočí. Ja ju jeden nemám, ale si ju kúpim, Švárnemu dievčatku do stremeňa vstúpim.

Poniže Levoči, tam sa voda točí, Kto nemá frajarku, nahaj do nej skočí. Blázon by som ja bol do tej vody skočiť Pre leda dievčatko, volím šabľu nosiť. Šablička brúsená, to je moja žena, Keď pôjdem na vojnu, bude mi potrebná.

Tak som ťa, môj Milý, zabudla ľahúčko, Akoby do vody zahodil jabĺčko. Ešte to jabĺčko hor štepetkou stane, Ale moje srdce túžiť neprestane. Zelené jabĺčko plinie po Dunaji A Milý vandruje po ďalekom kraji.

Vtody sa ti, Milá, srdce rozveselí, Keď tebe tvoj Macík nad Krokavou strelí; Ešte sa ti inak vtody rozveselí, Keď teba pobozká šuhaj premilený. Ale sa ti vtody srdiečko zarmúti, Keď vidíš, že už on ta za vŕšok krúti. Vtody, Milá, tvojmu srdcu bude rana, Keď na vŕšku strelí na rozlučovania.

Žiale moje, žiale, veď ste mi nemalé, Jako tá rosička na zelenej tráve. Ej veď tú rosičku slniečko obsuší, Ale moje srdce nikto nepoteší.

Tadana tadana, veď som sa ta dala Na Malú Revúčku za toho stargáňa. Obrostla mu brada, jak na hore klada, Musím ho ja ľúbiť, hoc by ho nerada.

Keď si ja zaspievam na Tisovskom Diele, Počuje ma Milá v Bystranskom kostele. Keď si ja zaspievam na vrchu na Vepre, Príde ten hlas k Milej po tichúčkom vetre. Keď si ja zaspievam na vrchu na Ostrej, Počuje ma Milá pri vodičke bystrej. Keď si ja zaspievam na Krokavskom Trstí, Veď sa ten hlas Milej do srdiečka vpustí.

Vandruj, Milý, vandruj, len sa pekne spravuj, Z tej tvojej vandrovky čižmičky mi daruj. „Vandrujem, vandrujem, a už k domu leziem, Z tej mojej vandrovky čižmičky ti nesiem.“

Bolo mi, bolo mi dnes večer po vôli, Mala som frajera v zelenej košeli. V zelenej košeli, v harasovom páse, V harasovom páse — až sa na ňom trasie.

1. Zuzanka, Zuzanka, veru si cigáňka, Kázala si mi prísť a dvere si zamkla. 2. Dievča by nedbalo, keby nesvitalo, Žeby sa naspalo, aj namilovalo. 3. Šuhajovi čože? Oženiť sa môže! A dievčatu nie tak, musí doma čakať. 4. Hudú že mi, hudú, mám ženičku chudú; Veď si ju vychovám, keď oriešky budú. 5. Moja žena mladá, ako stena bľadá, A ja som červený na moje staré dni. 6. Nikdy som nevideu Židovskýho Boha: V zelenej čapici bez jednýho roha. 7. Krčmárka, málo máš, nedávaj na rováš; Rováš sa ti stratí, ktože ti zaplatí? 8. Na Muráňskom zámku tri retiazky visia, Pozri, na ktorú ťa, Janíčko obesia. 9. Nepi, šuhaječku, víno, pálenečku; Len sa napi vody, to ti nezaškodí. 10. Napi že sa, napi, keď máš turák jaký; Keď nemáš turáka, napi sa z potoka. 11. Žobrák veľa žobre, chová ženu dobre, Čo najlepšie krušky kryje do pazušky. 12. Podolie, Podolie, bodaj zakapalo, Žeby moje srdce za ním neplakalo. 13. Okolo Trenčína zelená bučina — Každô dievča švárno s čiernyma očima. 14. Poručená Bohu, komu budem, tomu, Ak nie šuhajovi, až len Pánu Bohu. 15. Hora moja, hora, kebys’ bola moja, Dala bych ťa vyťať, majoránom vysiať. 16. Horička horuje, môj Milý banuje; Horička, nehoruj, môj Milý, nebanuj! 17. Orava, Orava, všecka si zoraná, Orali ťa chlapci pri mesiačku v noci. 18. Dolina, dolina, za dolinou iná; Na tú nemôžem prísť, kdeby bola Milá. 19. Dolina, dolina, dolinôčka úzka, Veď ma zanahala frajerôčka Zuzka. 20. Sama som ja, sama, jako v poli slama; Sama som jediná, jak v poli kalina. 21. Gajdujte, gajdičky, z tej sivej kozičky, Čô sa utopila, keď vodičku pila.

Aha mhm čo mi dáš? „Aha mhm trnku.“ Aha mhm kde ju máš? „Na polici v hrnku.“