ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

U Beloňov, tam na stole stojí jedna truhielka, pán učiteľ pripravuje do nej jasné svetielka. „Ha! bude tu komédia!“ šuhajci si šeptajú, či sa im skôr dač ukáže, ledva že už dočkajú. „Posadajte si do kola!“ učiteľ im tak káže, žeby stena čistá bola, tam im čosi ukáže. Tu sa po celej svetlici žiar svetlá zablisne raz; a na stene všetci vidia: jedon malovný obraz. Jedno veľké krásné mesto, my ho „Paríz“ zovieme, on je mesto najhlavnejšie krásnej francúskej zeme. Nový obraz: „Pešť a Budín“ uhorské mesto hlavné, za ním mnohé iné mestá starobylé a slávné. V tom na stenu, na bielenú, žiar svietelka zablisne, na nej obraz zase nový — aký krásný — vysvitne. Tu sa „Cyrill=Methód“, oba svätí bratia zjavili, čo Slovákov na kresťanskú nábožnosť obrátili. Hľa toto je svätý „Štefan!“ prvý to kráľ uhorský, za ním „Huňad a Matej kráľ“ Turkobijca hrdinský. Hej! vidíte tu „Tatára“, čo uhorskú krajinu, pod Belom kráľom vypálil, doniesol na mizinu. Však poznáte tú kráľovnú „Mariu Theresiju!“ A tu Uhrov, jak na zdravie svojej kráľovnej pijú. Nový obraz: Náš jasný kráľ „Franc Jozef“ a „kráľovná!“ Slováci im kričia „živio!“ a krajina slobodná. * Opäť jasná žiar na stene z truhielky sa zablesne, pán učiteľ ku divákom tieto slová preriekne: „Tu budeš môcť, mládež milá, pozreť na jedno zviera; čo práve tak jako sviňa na hnojnici vyzerá. Aj! už ide, meria cestu, na šír, na zdĺž sa tacká, sotvy, že ho nohy držia, v kaluži, v blate tlačká. To je ožran Škorec Kubo, tá besná pijavica; na „mindžáre“ ho doniesla prekliata pálenčica. Prepil kone, voly, pole, prepil celé imanie; inšie mu nič neostáva ako svetom žobranie. O! bárs by vás tento smutný Škorcov príklad poučil!“ Shasiac svetlo, pán učiteľ, tak mládeži poručil!