Prostonárodnie slovenské priadky

U Beloňov zase večer ohničok preháral; medzi priadky cigán s huslí večer sa zatáral. „Keď si prišiel cigáň More, musíš nám zahrati, lebo cigánsku pesničku peknú zaspievati.“ „Zaspievam vám vďačne priadky a pekného čosi; ale musíte mi každá dať po jednom groši!“ Cigáňova píšťala (Pieseň) 1. Náš tatíčok, nebožtíčok všeličo vedel, nám ubohým cigánčatom nič nepovedel. Vedel piť, vedel hrát, nič nerobit, chutne spať, za päť prstov pekné veci kupovať. 2. Náš tatíčok, nebožtíčok o nás málo dbal, mal on jednu píšťalečku, nám ju nenahal. Kde ho však uctili, dobre mu zaplatili, Div divúci na své oči všeci videli. 3. Z kapsy vyňal píšťalečku oheň udelal, keď zapískal, všetky šváby z domov vyvolal. Šváb musel vínsť z vrátok napred, lebo naspiatok, potom dostal červenkavý kabátok. 4. Keď zapískal na píšťale v dedine — v meste, hneď za ním potkany, myši boly na ceste. Musely vandrovať, podľa neho tancovať, do vody, neb do močidla hopcovať. 5. Ach tatíčku! nebožtíčku kam si rozum dal, keby si len tú píšťalku nám bol zanahal? Núdzu trieť musíme, hladom sa vždy moríme. Jak sme mohli po pansky žiť v krajine!