ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sú doby v živote národov, kde istá revnivosť v duševnom ohľade povstáva: duchovia majú snahu po písaní, čítatelia po čítaní tak, že túžbou touto mru, jestliže sa duševným týmto žiadosťam nevyhovie.

Takáto revnivosť medzi Slováci teraz povstala a nútno jej pripísať blahonosný výsledok, jestliže sa domôže zúžitkovania.

Pravda žížeň túto po duševnom nápoji ťaško je uhasiť a najťaššie u nás, kde prostredníctvo medzi spisovateľmi a čítateľmi zchádza na toľko, že medzeru túto vyplniť nevyhnutne treba, jestliže nechceme, aby blahonosný jej zizk vystal.

Inde sprostredkúvajú toto spojenie kníhkupci a nakladatelia, čo sa výlučne s vydávaním spisov zaneprazdňujú, áno i literárne spolky všeho mena a druhu majú ten cieľ: u nás však, žial Bohu, ani jedných ani druhých niet. Bo knihkupectvo nachádza sa povšehne v rukách cudzincov, ktorí nemajú ani len smyslu pre duševné potreby národa nášho, nakladateľov vôbec niet a spolok jediný čo bol v láskavom objatí vlády zahynul.

Teraz teda kŕmenie národa literárnými plody nachádzajúc sa v cudzích rukách, cudzími a zvláštne nemeckými dielami nie že obohacujú vzdelanosť našu, ale len vydierajú peniaze naše za takie neužitočnie produkty. A práca táto darí sa im tým lepšie, že knihtlačiarska spoločnosť v Martine viacej prekladmi nežli pôvodnými prácami zaníma sa.

Pochopiac potrebu vydávania pôvodných spisov svojských, podujal som vydávanie dramatov a vôbec spisov pôvodných našich a začal som prácu túto s prítomným dielom. Aby ale aj čitatelia pohodlne prišli ku spisom, zaviedol som tak rečenú colportážu, vyšlúc svojho človeka, ktorý sosbiera odberateľov, aby sa im spisy do domu poslať mohli.

Takto teda to spojenie medzi spisovateľmi a čitateľmi zavedúc, ufám, že revnivosť naša neprejde v letargiu a zahatí sa cesta vykoristenia nás skrz nemeckých colportírov a že tak blahonosný prospech docieli sa.

V B. Štiavnici, 1880 roku v Septembri.

Fr. Kabina, vydavateľ.