Ťahák z dejín slovenskej literatúry alebo Od Lomidreva po Malkáča

Pôvodne som nazval túto knihu Ťahákom preto, lebo som dúfal, že bude použiteľná ako školská pomôcka pod lavicou.

Ukázalo sa však, že aj keby som sa obmedzil iba na svoje osobné zážitky so slovenskou literatúrou, mala by kniha tisíc strán. Čo s takým obrovským ťahákom?

Keďže som prekročil zmluvne dohodnutý rozsah, musel som knihu skrátiť a celú jej druhú polovicu vypustiť. Čo s takým skráteným ťahákom?

A vôbec — načo by bol komu môj ťahák dnes, keď je všetko na internete? Predsa však som knihe názov Ťahák ponechal.

Ponechal som jej ho preto, lebo verím v príťažlivosť slovenskej literatúry. Neraz som už písal o jej svetovosti — takto, napríklad, v súvislosti s Trnavskou skupinou:

„Musel nastať ten paradox, museli sme absolvovať jednu z najhlbších neslobôd, — neslobodu socialistického realizmu, — aby sme sa definitívne vyslobodili zo svojho zaostávania. To, čo urobila v dejinách slovenskej literatúry Trnavská skupina, sa dá teda zhrnúť do jedinej vety: Trnavská skupina konečne priviedla slovenskú literatúru na svetovú úroveň. Aj keď svet o tom ešte nevie.“

Nevie, ale dozvie sa. Verím, že pritiahnuť pozornosť sveta na slovenskú literatúru

sa už čoskoro podarí.

Rád by sa o to svojou skromnou mierou zaslúžil aj tento neúplný Ťahák.

Ľubomír Feldek