Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 85 | čitateľov |
Obsah
Konštantín (okolo 827 — 869) a Metod (asi 815 — 885) boli synovia vysokého byzantského hodnostára, učenci, misionári a prekladatelia. Konštantín sa navyše prejavil aj ako básnik — autor prvej pôvodnej slovanskej básne Proglas. Pokúsil som sa o jej rýmovaný preklad do súčasnej slovenčiny.
Sú nahé
Keď prišiel Metod s Konštantínom, tí dvaja vandrovníci, sám Rastislav už pred Devínom ich vítal na Glavici. Vítali sme ich medovinou a spievali sme všetci, keď prišiel Metod s Konštantínom, tí dvaja múdri svätci. Metod sa prísne kontroloval, Metod pil metodicky, no Konštantín hneď konštatoval: „Ten ľud je poetický!“ Keď do tanca ho vzali v háji aj naše devy krásne, napísal zrazu pri Dunaji aj slová prvej básne: „Sú nahé… Sú nahé…“ No Metod veru nenadchol sa tým. „Sú nahé… Sú nahé…“ „Ach, čo to píšeš, braček Konštantín?“ „Sú nahé… Sú nahé…“ Konštantín — ten však vynašiel sa vždy. „Sú nahé… Sú nahé … Sú nahé bez kníh všetky národy.“ Tá veselica stála za to a dodnes má to ohlas. A vďaka tomu stalo sa to, že máme báseň Proglas. A vďaka tomu, dánom dínom, dnes vieme písať všetci — že prišiel Metod s Konštantínom a opili sa medovinou a tancovali pod Devínom tí dvaja múdri svätci.
(Z knihy FELDEK, Ľ.: Sto piesní Ľubomíra Feldeka spieva Katka Feldeková. Bratislava, vydal Ľubomír Feldek 2012.)
Na to, ako treba preložiť slovo proglas, nejestvuje jednotný názor.
Profesor Ján Stanislav uprednostňoval slovo prívet a profesor Eugen Pauliny a ďalší znalci zas dávali prednosť slovu predslov. Sú to korektné riešenia, no bezkonkurenčnú prednosť by mohli mať len dovtedy, kým bádatelia pokladali Proglas za prózu. Odkedy však (v roku 1908) bulharský bádateľ Jordan Ivanov zistil, že tento text má veršové členenie, hneď sa objavili aj návrhy na použitie slova predspev.
So slovanským folklórnym bohatstvom sa Konštantín a Metod museli stretnúť už vo svojom rodisku. Keď prišli k nám, museli sa s ním stretnúť znova a uvedomiť si, že prichádzajú dať písmo a spisovnú reč národu, ktorý si to mimoriadne zaslúži, pretože je to národ nielen so široko-ďaleko najväčším rozprávkovým bohatstvom, ale aj národ široko-ďaleko najspevavejší. A hádam si len nebudeme myslieť, že naši staroslovienski predkovia spievali vo voľnom verši? Kde bola pieseň, tam určite bol aj rým.
Za to, že Konštantín a Metod dali našim predkom tú spisovnú slovesnosť, podporili naši predkovia ich dielo svojou ústnou — vlastne si tak navzájom obe slovesnosti pomohli prežiť, jedna druhej nedala zahynúť.
To je dôvod, prečo som dostal chuť preložiť Proglas rýmovane, a tak súčasne vzdať poctu obom veľkomoravským slovesnostiam, písomnej aj ústnej — veď z oboch vyrástla a dodnes svoju živú silu čerpá aj súčasná slovenská poézia.
Hovorím o preklade, no ak treba, prijmem aj označenie parafráza. O parafráze by sa dalo hovoriť aj v súvislosti s voľbou verša. Hoci mám rád všetky druhy dvanásťslabičného verša a sám ich príležitostne používam, tentoraz som pocítil, že verš sa dvanástich slabík nedožaduje. Konštantín ešte používal dva jery, tie časom zanikli, a iste aj so zánikom jerov akosi súvisí, že verš, ktorý som použil, si vystačil s desiatimi slabikami.
Konštantín Filozof
Predspev
Som spev pred svätým Evanjeliom! Ako už od prorokov máme chýry, národy budiť Kristus príde raz, lebo je svetlom, čo sa svetom šíri. Dnes, v siedmom tisícročí, je ten čas. Proroci vravia: Slepí uvidia, začujú hluchí Slovo Písma z neba. Boh aj vám ukázať chce svoju tvár. Slovieni, počúvať to Slovo treba! Hospodin posiela aj vám svoj dar. Je to dar spravodlivej štedrosti dušiam, čo viac už nenahlodá nárek, dušiam, čo na nič netešia sa viac. Pretože Matúš, Lukáš, Ján a Marek národy učia, toto hovoriac: Všetci, čo krásu v dušiach túžite si uvidieť a radovať sa chcete, a chcete premôcť hriešnu temnotu a hnilobu, čo vládne v tomto svete, a rajský život znova nájsť už tu, všetci, čo chcete ohňu uniknúť, počúvajte, čo vlastný um vám vraví! Sloviensky národ, vypočuj si rád Slovo, čo Boh ti posiela, ten pravý pokrm, čo v dušiach utíši vám hlad, Slovo, čo um aj srdce posilní, Slovo, čo vysvetľuje Božie dielo. Tak ako bez svetla niet radosti — veď oko Boží svet by nevidelo bez jeho krásnej viditeľnosti — tak ani ľudská duša bez písma nepochopí, čo je to Boží zákon, zákon, čo v Písme svätom má svoj dom a odhaľuje raj pred ľudským zrakom. Veď ktorý sluch, čo nepočul biť hrom, by naplnila bázeň pred Bohom? Keď k nozdrám vôňa kvetu nezablúdi, ako k nim Boží zázrak prerečie? Ústa, čo nespoznali sladkosť, z ľudí urobia kameň, skaly človečie. Ešte viac ľudská duša skamenie bez písmen. Zomrie, stratí všetku vládu. Vy nemajte však, bratia, obavy — zvážili sme to. Máme pre vás radu, čo vospolok vás, ľudí, pozbaví žiadze a zvieracieho života, aby váš hlúpy rozum, keď sa znova cudzia reč ozve, nepočul len hlas medenej zvonoviny, a nie Slova. Lebo aj svätý Pavol učí nás, keď vzýva Boha svojou modlitbou: Iba päť slov — nie takých však, čo stratia svoj zmysel — nech mi prejde cez ústa, päť slov, čo pochopia aj moji bratia — nie nezrozumiteľných stá a stá. Veď ten, čo porozumieť nemôže, sám potom správne slová nenachádza, na múdre podobenstvo nevie prísť. Veď ako telu hrozí hrozná skaza a ukrutnejšie než hnijúci hnis ho zmárni nedostatok potravy, tak bez Božieho života aj duša v každom tom ľudskom tele upadá, keď Božie slovo márne začuť skúša. A iné podobenstvo vykladá to ešte lepšie: Vy, čo túžite rásť z lásky ako Božie zbožie — azda neviete, kde je pravda odveká? Tak ako každé semeno a brázda potrebuje aj srdce človeka dážď Božích písmen, aby úroda Božia v ňom bola ustavične väčšia. Národy bez kníh! Azda na svete je málo podobenstiev, ktoré svedčia, že samy sebe nerozumiete? Vo všetkých rečiach sveta nie je tá bezmocnosť ešte vyslovená celá. Nuž podobenstvo na um prichodí i mne — pár slov, čo povedať chcú veľa: Nahé sú bez kníh všetky národy. Nevyzbrojené pôjdu do boja s vrahmi, čo vraždia duše, nielen telá, a padnú večným mukám za korisť. Národy, ak však máte nepriateľa už dosť a do boja s ním chcete ísť, otvorte bránu umu pozorne, núkajú sa vám teraz dobré zbrane v Hospodinových knihách ukuté, rozmliaždiť hlavu diabla prichystané. Kto neváha ich prijať, tomu tie knihy, tú múdrosť, dá sám Kristus Pán a silu do duše mu vlejú cez ňu apoštoli aj proroci. A keď si ľudia sami ich reč do úst vezmú, zahubia svojho nepriateľa hneď, víťazstvo svojmu Bohu prinesú, hnilobe tela uniknú, čo musí živoriť v hriechu ako vo sne. Nie! Nepadnú takí, takí zastanú si pred Bohom hrdinsky a dôstojne. Keď bude ohňom súdiť národy, po jeho pravici si zastať môžu. Naveky šťastní budú na nebi s anjelmi oslavovať milosť Božiu piesňami z kníh. Z nich každá velebí Pána, čo zmiloval sa nad ľuďmi. Jemu i jeho Synovi i s Duchom Svätým nech naveky je určená i česť i chvála, čo sa nesie vzduchom nebeským od každého stvorenia. Amen.
Striedavé používanie slov nepriateľ a diabol by nás mohlo presvedčiť, že v oboch prípadoch má Konštantín na mysli biblického diabla.
Napokon, taká je stáročná tradícia. Aj v klasickom preklade Lutherovej piesne Hrad prepevný sa spomína ten starý neprítel vo význame diabol. No my, čo sme ešte nezabudli na inotaje, ku ktorým sa museli básnici uchyľovať za fašizmu či za komunizmu, sa nevyhneme otázke: kedy bolo inak? Bola azda doba, v ktorej žili Konštantín a Metod, menej nebezpečná? Nedopustíme sa nijakej svätokrádeže, keď to budeme čítať aj naopak. Konštantín možno aj vtedy, keď hovorí o biblickom diablovi, myslí na svetské politické zlo.
(Predspev preložil Ľ. F. Ďalšie úryvky sú z eseje Prečo rýmovaný Proglas? Spolu s prekladom Predspevu vyšla v knihe FELDEK, Ľ.: Keď vládzeš ísť, aj keď si musíš nadísť. Bratislava, Ikar 2011; a v knihe Kol.: Proglas. Preklady a básnické interpretácie. Bratislava, Literárne informačné centrum 2012.)
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam