E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Cyrano

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 20 čitateľov

O mojom Cyranovi

Môj Cyrano mal premiéru v pražskom Divadle Radka Brzobohatého 17.decembra 2014 a česká divadelná kritika ho uvítala priaznivo.

GASKOŇSKÝ PTÁČEK CYRANO ZPÍVÁ V DIVADLE RADKA BRZOBOHATÉHO

Konec roku slaví v Divadle Radka Brzobohatého novou muzikálovou hrou Ľubomíra Feldeka Cyrano. Lehká hudební komedie u zábavychtivého publika nepochybně zaboduje. Legendární historický příběh nešťastně zamilovaného nosatého Gaskoňce vyniká nadhledem a obsazením mladých neokoukaných tváří i starých bardů.

Feldekův Cyrano vznikl na motivy Cyrana z Bergeracu Edmonda Rostanda, o texty písní se postaral sám autor — básník, prozaik, dramatik a překladatel, hudbu složil Ondřej Brzobohatý.

„Rostandův Cyrano pod Roxaniným balkónem deklamuje — můj zpívá. Zpěv pod balkónem je starý jako poezie, hudba a láska,“ definuje svůj umělecký záměr autor, který se romantickou látkou Cyrana z Bergeracu zabýval už v roce 1997, kdy ho z francouzštiny překládal.

*

Po niekoľkých úspešných sezónach, čo absolvoval Cyrano na javisku pražského Divadlo RB, zmenilo síce toto divadlo majiteľa, a tým činom aj zameranie a repertoár, to však nič nemení na fakte, že hra je k dispozícii ďalším divadelným súborom.

Osobitne si zaslúži pozornosť slovenských divadiel.

Hoci som totiž pre české divadlo napísal českú hru aj české texty piesní, nezabudol som urobiť aj paralelnú slovenskú verziu. Znie to paradoxne — veď som Slovák a dalo by sa očakávať skôr obrátené poradie. Taký je však divadelný život. Aj napriek slovenským koreňom spoluautorov (má ich aj skladateľ Ondřej Brzobohatý) brali sme obaja do úvahy, že pracujeme pre české divadlo a museli sme sa — teda najmä ja som sa musel — aj jazykovo prispôsobiť českej príležitosti.

No ako vravím — nezabudol som hru preložiť aj do slovenčiny.

Prekladalo sa mi o to ľahšie, že som mohol poškuľovať do svojho vlastného slovenského prekladu Rostandovej činohry Cyrano z Bergeracu. Ten dosiaľ uviedlo niekoľko slovenských divadiel: v spoločnej inscenácii a s Milanom Lasicom v hlavnej úlohe divadlá Astorka a Štúdio L+S (1997), potom Slovenské národné divadlo v hlavnej úlohe s Martinom Hubom (2005), a neskôr aj nitrianske Divadlo Andreja Bagara, kde sa úlohy Cyrana zhostil Marián Viskup (2015).

Z iného súdka je príbeh, čo zažívam so svojím slovenským prekladom svojej českej hry — ten na svoje prvé uvedenie ešte iba čaká, hoci autorsky je pre ten okamih všetko pripravené. Hudbe jazyková bariéra neprekáža — a čo sa piesňových textov týka, dbal som na slabiku presne, aby všetko sedelo aj v slovenčine.

Teraz už ostáva iba vyčkať, kde bude ten prvý balkón, pod ktorým sa rozospieva slovenský Cyrano:

Roxana! Ako kvet to meno vonia, ronia med tie písmená. Roxana! Ako zvon tie hlásky zvonia, zvoní meno nad mená. Roxana! Ako kvet to meno vonia, ako zvon tie hlásky zvonia, každá lásku znamená. Roxana! Jedno slovo len, jedno meno mien celý život spievať chcem. Roxana! Roxana! Roxana! Roxana! Jedno slovo len, jedno meno mien — potom nech aj onemiem.

Čo vôbec nebude brániť tomu, aby sa na niektorej ďalšej českej divadelnej scene chopil svojej príležitosti ďalší český Cyrano:

Roxano! Jako květ to jméno voní, na lukách je napsáno. Roxano! Jako zvon to jméno zvoní, na nebi je napsáno. Roxano! Jako květ to jméno voní, jako zvon to jméno zvoní, v srdci mém je napsáno. Jedno slovo jen, jedno jméno jmen napsáno je v srdci mém. Roxano! Roxano! Roxano! Roxano! Jedno slovo jen, jedno jméno jmen napsáno je v srdci mém.

*

Kým sa to stane — ešte pár slov o začiatkoch tohto slávneho divadelného príbehu.

Začína sa písať na sklonku 19. storočia, 25. decembra 1897, keď sa konala v parížskom divadle Porte-Saint-Martin premiéra hry Cyrano z Bergeracu, ktorej autorom bol Edmond Rostand (1868 — 1918).

Je to na neuverenie, no už vtedy, — teda pred vyše sto rokmi,— sa našli mudrlanti, čo vyhlasovali veršovanú hru za prežitok. Postarali sa tak o to, že aj geniálneho Edmonda Rostanda v predvečer premiéry zhrýzali pochybnosti. Boli také veľké, že hlavnému predstaviteľovi, Coquelinovi staršiemu, ktorému hru venoval, poslal ospravedlňujúci list:

„Odpustite mi! Nehnevajte sa na mňa, drahý priateľ, že som Vás zavliekol do takého zničujúceho dobrodružstva.“

Našťastie o tom, čo je v umení odsúdené na cestu do budúcnosti, nerozhodujú len mudrlanti, ale aj čas. Jasnozrivé obecenstvo na to niekedy príde aj hneď.

Aj premiéra Cyrana z Bergeracu sa skončila obrovským úspechom. Coquelin starší plakal od dojatia a volal: „Za takéto dielo človek s radosťou aj umrie!“

A už vyše sto rokov trvá víťazná cesta hry po svetových javiskách. Rostand v nej sprítomnil a v postave Cyrana zosobnil staré cnosti francúzskych rytierov — no o rytierskych cnostiach by sme asi vôbec nemali hovoriť, že sú staré. Nikdy nebude patriť minulosti hrdina, čo umiera so slovami:

Vravíte — všetko je zbytočné? Ja to viem. No beznádejný boj — ten práve milujem. Najkrajšie zdá sa mi, čo vôbec zmysel nemá. No kde ste? Tisíc vás je vraj a čakáte ma. A už vás spoznávam, vy starí súperi! Podlosť a kompromis! A lži! A povery! Zbabelosť — teba si môj kord už vopred pýta. A vždy si vítaná ty, ľudská debilita. Ja viem, že poriadok s vami sa nedá — no do konca sa budem s vami biť.

Cyrano sa chystá ukázať Bohu jedinú vec — svoj čistý štít. V origináli „mon panache“. Svoj chochol. Zdanlivo nezmyselný, ale v tomto chamtivom svete vždy taký potrebný symbol nezištnej fyzickej aj duchovnej elegancie.

Tvrdí sa, že Cyrano z Bergeracu je najúspešnejšia hra všetkých čias. Ak áno, stalo sa to aj vďaka tomu, že ju Rostand tak „zbytočne“, no hlavne tak elegantne — celú napísal v alexandrínoch.

*

Do slovenčiny hru preložila v roku 1939 Mária Rázusová-Martáková. Jej preklad si splnil svoju úlohu, použila však chybný verš (verš bez disciplinovanej polveršovej prestávky) a bolo už načase urobiť nový slovenský preklad.

Keď ma ešte v minulom tisícročí oslovili bratislavské divadlá Astorka a Štúdio S, aby som ho urobil pre ich spoločné predstavenie, ani na chvíľu som nepochyboval, že je to jedna z najkrajších prekladateľských príležitostí, aké som mohol od divadiel dostať. Pri preklade som mal možnosť celé mesiace vychutnávať nielen Rostandovo básnické majstrovstvo, ale aj obdivovať ten úžasný zápas, ktorý vybojovával so svojou dramatickou látkou, a zároveň so svojou vlastnou nedramatickou povahou. Rostand vedel, že dráma sa nezaobíde bez hráčov a protihráčov, bez zápasu dobra a zla — no zároveň nachádzal na každej svojej postave čosi dobré. Aj na Španieloch, proti ktorým bojovali jeho Francúzi, obdivoval galantnosť, s ktorou pustili Roxanu na cestu za milencom. Aj zloducha de Guichea nechal napokon hrdinsky zotrvať na najnebezpečnejšom úseku bojiska (hoci ho sám de Gucihe zlomyseľne vybral iba pre Cyrana a gaskonských kadetov).

Cyrano, tak ako ho Rostand pôvodne napísal, je Roxanin bratanec a má dvadsaťštyri rokov. No už Coquelin starší, jeho prvý predstaviteľ, mal svoje roky — a aj neskôr sa v rôznych krajinách v úlohe Cyrana vystriedal celý rad skvelých starších hercov. Jaroslav Vrchlický, prvý český prekladateľ hry, vedel, že Cyrana bude hrať okolo šesťdesiatročný Jakub Seifert, zatiaľ čo Roxana bude mladučká, a preto už vopred zmenil ich príbuzenský vzťah: z českého Cyrana sa stal Roxanin strýko.

Ani môj preklad táto tradícia neobišla. Prvý si môjho Cyrana zahral šesťdesiatnik Milan Lasica, a vzápätí po ňom, na scéne SND, takisto nie najmladší Martin Huba. Milan Lasica si na svoju úlohu zaspomínal aj v jednom z fejtónov v knihe Bodka — a hádam ešte nikdy predtým nezložil slovenský herec prekladateľovi takú poklonu:

„Zacitujme si z hry Cyrano, ktorú Ľubomír Feldek preložil kongeniálne. Hovoril som na javisku tie verše jedenásť rokov, viac ako dvestokrát …

Tak by vám jazyk šiel vždy podľa želania — keby ste mali vtip a štipku vzdelania. Boh skryl však pred vami aj malú násobilku, z kráľovskej múdrosti vám nedal ani byľku. A ak ste korunovaný, tak iba vôl! No stokrát keby váš um nadanejší bol, nádej si nerobte, že tu, na scéne ducha, predviesť ho bola by vec pre vás jednoduchá. Veď ani na jednu z tých duchaplných fráz, čo som tu vymyslel — vám nedal by som čas. Ja totiž zo seba si môžem strieľať — neradím to už viac nikomu v tejto sale!

Kto to o sebe tak duchaplne hovorí? Cyrano alebo Ľubo?“

*

Milan Lasica sa nepriamo zaslúžil aj o to, že som svoj preklad pretransformoval do podoby muzikálového libreta.

Viacero z tých vyše dvesto predstavení, čo spomína, bolo exportných a Milanov famózny výkon obdivovali aj diváci v Čechách. Predstavenie v pražskom Vinohradskom divadle si pozrel aj jeden z iniciátorov práve vznikajúceho muzikálového divadla Broadway JUDr. Petr Toman. Pán Toman usúdil, že z Rostandovej hry a môjho prekladu vychádzajúci muziká by bol ako stvorený na otvorenie nového divadla, a tak ma vyhľadal a objednal si u mňa české libreto. Videl totiž aj môj po česky napísaný detský muzikál Sněhová královna a vedel, že mi čeština nerobí problémy.

Očakávania pána Tomana som nesklamal a české libreto Cyrano som napísal s veľkou chuťou. Aj ja som bol presvedčený, že Cyrano je ideálny muzikálový námet — keby pre nič iné, tak už len preto, že k najkrajším scénam hry patrí tá balkónová, a stredovekí rytieri predsa pod balkónmi nerecitovali, ale spievali.

Dramaturgia divadla Broadway bola s mojím dielom spokojná, no vzápätí vznikla komplikácia. Ukázalo sa, že muzikál na námet Cyrana z Bergeracu pripravuje aj divadlo Kalich. Divadlá sa stretli a zachovalí sa k sebe cyranovsky — obidve sa cyranovského projektu rytiersky vzdali. Divadlo Broadway neotváral Cyrano ale Kleopatra (2002) a v divadle Kalich ho zas nahradil Galileo Galilei (2003). Dostal som bolestné a zaviazal som sa, že päť rokov nechám svoju hru ležať nedotknutú v archíve divadla Broadway.

*

Rokov odvtedy ubehlo oveľa viac a divadlo Broadway na moju hru vo svojom archíve dávno zabudlo. Ja však som na ňu nezabudol, nedovolilo mi to Divadlo Radka Brzobohatého, na ktorého javisku sa dožila úspešnej pražskej premiéry. A do tretice podotýkam, že som sa nezhabudol postarať ani o jej slovenskú verziu, ktorú si v tejto chvíli dovoľujem ponúknuť aj do pozornosti čitateľov Zlatého fondu Sme.

V Bratislave, február 2018

Ľ. F.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.