E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Cyrano

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 20 čitateľov

I. obraz. Divadlo v burgundskom paláci

Divadelná sála v burgundskom paláci. Keď sa zažnú svetlá, vidíme na scéne „divadlo na divadle“ — javisko i hľadisko. Pôvodná hra rátala s tým, že časť publika sedí priamo na javisku — môžeme s tým rátať aj my. Všade navzájom sa pozorujúce divadelné ďalekohľady. Dámska a pánska lóža oproti sebe — môžu to byť krajné lóže reálneho hľadiska. Na jednej strane lóža pre preciózky, na druhej lóža pre vzácne osobnosti mužského pohlavia. Vpravo na proscéniu má svoj pult bufetárka. Postupne sa predstavujú Traja malí nezbedníci, Le Bret, Kristián, Bufetárka, Roxana, Ragueneau, Cyrano, de Guiche, de Valvert.

PROLÓG V TME (TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI)

(Traja malí nezbedníci sa prešmyknú do temnej sály.)

1. MALÝ NEZBEDNÍK. Tak! A sme v divadle. 2. MALÝ NEZBEDNÍK. Čo hrajú dnes? 3. MALÝ NEZBEDNÍK. Dnes nič. 1. MALÝ NEZBEDNÍK. Odkiaľ to vieš? 3. MALÝ NEZBEDNÍK. Chlapci, mám uši ako bič. Montfleury na mesiac má predpísané ticho. 1. MALÝ NEZBEDNÍK. To prečo? 3. MALÝ NEZBEDNÍK. Aby ho Cyrano neprepichol. 2. MALÝ NEZBEDNÍK. A koho budeme okrádať, dobrý Bože? Neprídu diváci! 1. MALÝ NEZBEDNÍK. Pst! Sú ich plné lóže! (Zrazu sa zažne svetlo.)

PIESEŇ: BON SOIR, VEĽKÝ SVET — ROZHOVOR LÓŽÍ (CHÓRY)

MUŽSKÝ CHÓR (z pánskej lóže). Len hľaďme, priatelia, na preciózky krásne! Tie pri milovaní sú schopné čítať básne. Kto takú milenku by chcel mať za ženu? ŽENSKÝ CHÓR (z dámskej lóže). Len hľaďme na pánov, čo v učebniciach budú! Záplava výložiek, čo veštia iba nudu. Hlaďme, pán de Corneille — prišiel až z Rouenu! VŠETCI. Už lustre v divadle žiaria, padá z nich strieborný sneh, topí sa na ľudských tvárach, je z neho slza a smiech. Už v lóžach zdravia sa známi, kvetu sa ukláňa kvet. Vitajte, šľachtici! Vitajte, dámy! Bon soir, veľký svet! MUŽSKÝ CHÓR. Kto je tá blondínka? Ach, to je Félixerie. A Cassandance je tá brunetka vedľa dverí. ŽENSKÝ CHÓR. Hľa, akademici! To vidno podľa brád. Slávny monsieur Arbaud. Len či vie uspokojiť? MUŽSKÝ CHÓR. Päť rokov za jednu noc s madame Barthenoide! VŠETCI (ukazujú navzájom na náprotivné lóže). Tá lóža oproti je ako mocný hrad. Už lustre v divadle žiaria, padá z nich strieborný sneh, topí sa na ľudských tvárach, je z neho slza a smiech. Už v lóžach zdravia sa známi, kvetu sa ukláňa kvet. Vitajte, šľachtici! Vitajte, dámy! Bon soir, veľký svet! MUŽSKÝ CHÓR. Tá lóža oproti je ako mocný hrad. ŽENSKÝ CHÓR. Tá lóža oproti je ako mocný hrad. VŠETCI. Vitajte, šľachtici! Vitajte, dámy! Bon soir, veľký svet!

LÁSKA NA PRVÝ POHĽAD (KRISTIÁN, LE BRET, ROXANA, DE GUICHE, DE VALVERT, BUFETÁRKA)

LE BRET. Môj milý, kvôli vám svoj drahý čas tu tratím, tá dáma neprišla. Nuž do krčmy sa vrátim. A zajtra hláste sa! Ako váš veliteľ vás čakám v kasárni. Tam hľadajte svoj cieľ. KRISTIÁN. Le Bret! Veď ešte dnes nie som váš podriadený. Zostaňte! Prezraďte mi meno jednej ženy! Váš vtip si na celý Paríž už dovoľoval. Prezraďte, do koho som sa to zamiloval? BUFETÁRKA. Vám, páni, šampanské? Alebo citrónáda? KRISTIÁN. Mám z nej strach. Bystrá je — aj koketuje rada. Chcem sa jej privravieť — niet slovka naporúdzi. Francúzky jazyk je odrazu pre mňa cudzí. Vojak je výrečný, keď hreší niekde doma. V tej prázdnej lóži, tam napravo, sedadlo má. LE BRET (chce odísť). Idem. KRISTIÁN (zdržuje ho). Nie, zostaňte! LE BRET. Mám z čakania už pípeť. V krčme som slovo dal — tu začínam už sipieť. KRISTIÁN (bufetárke). Šampanské! BUFETÁRKA (obslúži ich). … sa páči! KRISTIÁN (dvíha čašu). Na zdravie! LE BRET (dvíha čašu). Nech nám slúži! KRISTIÁN (odrazu zazrie Roxanu). Už prišla! Kto je tá blondínka v pravej lóži?

(Dlhý pohľad, Kristián a Roxana nemôžu od seba odtrhnúť oči. Chvíľka nehybnosti.)

PIESEŇ: LEN CÍTIM — NEPOVIEM (KRISTIÁN, ROXANA)

KRISTIÁN. Som jeden z tých, čo pôvabu sa koria — no slová na jazyk mi nedal Apolón. Som jeden z tých, čo tajnou láskou horia, no mlčia len a ľahnú popolom. Kto zaradil sa k mušketierom prostým, má inú reč. Len krv — nie slová — cediť viem. Pre ten môj cit sú slová tesný kostým. To „mám ťa rád“ len cítim — nepoviem. ROXANA. Kvet lásku vonia kvetu. O svojej láske svetu zvon z veže vyzváňa. Tak vrav! Aj dych môj čuší. Mám pripravemé uši na tvoje vyznania. KRISTIÁN. Som jeden z tých, čo pôvabu sa koria — no slová na jazyk mi nedal Apolón. ROXANA. Kvet lásku vonia kvetu. O svojej láske svetu zvon z veže vyzváňa. KRISTIÁN. Som jeden z tých, čo tajnou láskou horia, no mlčia len a ľahnú popolom. ROXANA. Tak vrav! Aj dych môj čuší. Mám pripravemé uši na tvoje vyznania. Tak vrav, nech o tom viem! KRISTIÁN. To „mám ťa rád“ len cítim — nepoviem. LE BRET (sleduje Kristánov pohľad a zahundre). Veď to je Roxana! Je mi vás, pane, ľúto. Inú si vyberte! KRISTIÁN (ticho, stále zahľadený do Roxaniných očí). A prečo, keď chcem túto? LE BRET. Som proti — iba váš nepriateľ bol by za. Chce ju aj gróf de Guiche, čo práve .prichádza.

DE GUICHE a DE VALVERT (práve vošli a aj oni teraz už iba nehybne stoja, pohybujú sa iba ich hlavy a oči. Obaja si všimnú najprv Roxanu, potom sledujú jej pohľad, otáčajú hlavy a všimnú si Kristiána. Sledujú smer jeho pohľadu a otáčajú hlavy nazad k Roxane).

ROXANA (stihla už sklopiť zrak).

DE GUICHE a DE VALVERT (otáčajú hlavy nazad ku Kristiánovi).

KRISTIÁN (zistil, že Roxana sklopila zrak, aj on odvrátil pohľad od Roxany k Le Bretovi. Chvíľka nehybnosti sa končí).

Kto je ten druhý muž? LE BRET. Váš pohľad správne habká. De Guiche je principál — de Valvert jeho bábka! De Guiche má kapitál — a Roxane zas chýba. Nuž, keby si ju vzal, Boh súhlasil by iba — ale nie spoločnosť. A tak chce formálne de Valvertovi dať Roxanu do spálne. Nešťastná Roxana povedať zrejme dá si — veď bohatý de Guiche aj veľkú moc má asi. A de Valvertove manželské povinnosti prevezme potom on — de Guiche. KRISTIÁN. Ten sviniar sprostý! LE BRET. Kto? KRISTIÁN. Oni obaja. Oboch ich vyzvať chcem na súboj. Aby sa nad nimi zľahla zem. (Vykročí k de Guicheovi a de Valvertovi.) LE BRET (zadrží ho). Len pokoj. Poznám ich. Zložil som na de Guicha aj pieseň. Prepáčte, že bude trochu tichšia. (Spieva mu šeptom a nezrozumiteľne do ucha.) KRISTIÁN (sprisahanecky sa smeje). Pekná! Len či by ju gróf de Guiche počul rád? LE BRET. Vie o nej. Vraj mi chce honorár za ňu dať v najtvrdšej valute. (Smeje sa.) V krčme vás pohostím zase ja. BUFETÁRKA. Šampanské? KRISTIÁN. Ešte raz.

(Obaja nastavia čaše. Bufetárka im ich znova naplní.)

PRICHÁDZA RAGUENEAU (TÍ ISTÍ, RAGUENEAU)

RAGUENEAU (a v jeho pätách tovariš, čo nesie tácňu s paštétami. Ragueneau si pospevuje citát z piesne Recept, tá príde neskôr).

Zopár vajec roztlč, aj rozšľahaj, mandľového mlieka litrom zalej to… Tu sú tie mandľové paštétky! BUFETÁRKA. Vďaka za ne. KRISTIÁN. Kto je to? LE BRET (predstavuje de Neuvillettovi Ragueneaua). Ragueneau. Náš veľký majster, pane — lahôdkar. Ale viac pre poéziu žije. RAGUENEAU. Tak ako vy, Le Bret, žijete z poézie. LE BRET. Ja len z vás. Veď ste mi aj včera za sonet ponúkli — RAGUENEAU. Keksíček. LE BRET. A na keksíčku med. (Predstavuje ich.) Raguenaeau … Baron de Neuvillette. RAGUENEAU. Na mojej strane je potešenie. BUFETÁRKA. Nalejem vám? RAGUENEAU. Lej! Šampanské. Tri razy. LE BRET. Ste grand. No čo vám núkať môžem ja? RAGUENEAU. Pesničku. To je váš zlatý dukát!

VŠETCI TRAJA (keď im Bufetárka naleje, zdvihnú čaše a štrngnú si).

PIESEŇ: BÁBKAR A BÁBKA (LE BRET, KRISTIÁN, RAGUENEAU)

LE BRET (spieva). Gróf de Guiche, to je bábkar — de Valvert jeho bábka. De Guiche mu chce dať Roxanu a hrať sa na ich apka. VŠETCI TRAJA (spievajú). De Guiche mu chce dať Roxanu a hrať sa na ich apka. LE BRET (spieva). Odhodí potom bábkar tú bábku medzi bábky. On iba sám chce Roxane vyzliekať večer hábky. VŠETCI TRAJA (spievajú). On iba sám chce Roxane vyzliekať večer hábky. (De Guiche to začuje a otočí hlavu. Jeho pohľad sa zastaví na Le Bretovi.) RAGUENEAU. Le Bret! Len kúsoček mať z vášho nadania! LE BRET (zachytí de Guichov pohľad). A ba! Veď samému mi hrôzu naháňa. Pozerá sem de Guiche. Radšej sa moja letmá návšteva končí — a vďaka vám — (Vypije na ex.) a už niet ma. (Odíde.)

PIESEŇ: O CYRANOVI BEZ CYRANA (KRISTIÁN, RAGUENEAU, TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI, BUFETÁRKA, CHÓR)

RAGUENEAU. Bol tu už Cyrano? KRISTIÁN. Kto je to? RAGUENEAU. Neviete? KRISTIÁN. Nie, neviem. RAGUENEAU. Veď sa to čoskoro dozviete. Kord vzadu dvíha mu plášť, takže podobnosť tu vzniká s kohútom, čo dvíha pyšný chvost. Splodilo Gaskonsko, tá mnohodetná mama, syna, čo maximum hrdého správania má. Okružie pajáca si zvolil za podnos, na ktorom nosí nos. A je to teda nos! Aj ten, čo zďaleka len uvidí ho, zvolá: „Toto je prehnané aj ako hyperbola!“

PIESEŇ: BÁSNIK. VIE SA AJ BIŤ (SKRÁTENÁ, AGUENEAU, BUFETÁRKA, TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI, KRISTIÁN a CHÓR)

RAGUENEAU (spieva).

Básnik. Vie sa aj biť. BUFETÁRKA (spieva). No aj hudbu má rád. 1. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). Básnik. 2. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). Vie sa 3. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). aj biť. BUFETÁRKA (spieva). Vie aj na lutne hrať. RAGUENEAU (spieva). Zdá sa, že je to klaun. BUFETÁRKA (spieva). Nosí nos plný ôs. 1. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). Zdá sa, 2. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). že je to 3. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). klaun. KRISTIÁN (spieva). Dá sa zložiť ten nos? CHÓR (spieva). Zdá sa, že je to klaun. Nosí nos plný ôs. Ale nie je to klaun. Nosí svoj vlastný nos. KRISTIÁN. No opýtať sa chcem — má dôvod, ktorý by mu kázal prísť práve sem? RAGUENEAU. Príde. On Montfleurymu zakázal vystúpiť na scénu tridsať.dní. KRISTIÁN. A Montfleury? Čo ten? RAGUENEAU. Čo ten, sa uvidí.

PIESEŇ: BON SOIR, VELKÝ SVET (OPAK., CHÓR)

CHÓR. Už lustre v divadle žiaria, padá z nich strieborný sneh, topí sa na ľudských tvárach, je z neho slza a smiech. Už v lóžach zdravia sa známi, kvetu sa ukláňa kvet. Montfleury na scénu! Montfleury, sme s vami! Montfleury nech príde hneď!

CYRANO KONTRA MONTFLEURY (MONTFLEURY, CYRANO, CHÓR, HLASY)

MONTFLEURY (za potlesku prichádza na scénu a ukláňa sa).

PIESEŇ: TEN, ČO DÁ DVORANSTVO (MONTFLEURY, CYRANO, CHÓR, HLASY)

MONTFLEURY (spieva a jeho pieseň je akousi paródiou opernej árie).

Ten, čo dá dvoranstvo za šíry obzor polí, sám sladké vyhnanstvo si dobrovoľne zvolí, len vietor čuje viať od lesov, plných vnád … CYRANO (z reálneho hľadiska). Zabúdaš, darebák, že nesmieš mesiac hrať? MONTFLEURY. Ten, čo dá dvoranstvo za šíry obzor plání… CYRANO. No už mám toho dosť! MONTFLEURY. Čo chce? Mňa zákon chráni! MUŽSKÝ CHÓR. Tak hrajte! CYRANO. Vravím: dosť! MONTFLEURY. Len vietor čuje viať … CYRANO. Zabúdaš, darebák, že nesmieš mesiac hrať? ŽENSKÝ CHÓR. Pan Cyrano by rád. nám zahral tyrana. MUŽSKÝ CHÓR. Prečo má poslúchať divadlo Cyrana? OBA CHÓRY. Počkáme na hru do rána. ŽENSKÝ CHÓR Máme tu azda stáť či sedieť do rána? MUŽSKÝ CHÓR. Nechceme poslúchať tyrana Cyrana. OBA CHÓRY. Počkáme na hru do rána. MONTFLEURY. Ten, čo dá dvoranstvo, za polia, stráne, lesy… HLASY. Mňau! Mňau! Mňau! CYRANO. Konečne tie ústa zavriete si? HLASY. A prečo? CYRANO. Pretože!. MONTFLEURY. Od lesov, plných vnád … CYRANO. Zabúdaš, darebák, že nesmieš mesiac hrať? (Vyskočí na javisko a vyzauškuje Montfleuryho.) HLASY. Zošalel! Zbláznil sa! Veď je to fanfarón!

CYRANO KONTRA DE VALVERT (LE BRET, DE VALVERT, CYRANO, RAGUENEAU, RIADITEĽ DIVADLA)

DE GUICHE (zdvihne sa a zadíva sa prísne na Cyrana).

CYRANO (zadíva sa rovnako prísne na de Guichea).

DE GUICHE (ticho de Valvertovi). De Valvert, teraz vy! A nech sa zľakne on! DE VALVERT(zdvihne sa). Ubohý Montfleury! Veď to je neslýchané! Toto vám gróf de Guiche zráta, vy drzý pane. Vy mate patróna? CYRANO. Nie. DE VALVERT. Áno? CYRANO. Vravím: Nie. DE VALVERT. Nikto vás neberie pod krídla ochranné? CYRANO. Dvakrát som zvolal: Nie. Čo máte v ušiach špinu? Nie, nemám ochrancu. (Dotkne sa šable.) Len šabľu ochrankyňu. DE VALVERT. Radím vám — utečte! CYRANO. A prečo? DE VALVERT. Rameno grófovo dlhé je! CYRANO. Je dlhé? Ale no! Moje je dlhšie — má kovové predĺženie. DE VALVERT. Vo vašem tóne je pýcha. CYRANO. A verte, že nie. DE VALVERT. Ale… CYRANO. Už stačilo. DE VALVERT. Ja… CYRANO. To je trúfalosť! Prečo sa, de Valvert, dívate na môj nos? DE VALVERT. Nedívam. CYRANO. Neklamte, vidím to. Zrak mám dobrý. Zdá sa vám ten môj nos obrovský? Priamo obrí? Ja na ten orgán, čo ospevujú aj v tlači, som hrdý. Veľký nos veľkého ducha značí. DE VALVERT. Ja… CYRANO. Nad čím žasnete? DE VALVERT. Nad ničím, to je omyl. (Ustupuje.) CYRANO (ide za ním). Vidíte lesný roh, čo nápor hudby zlomil? DE VALVERT. Ja… CYRANO. A či chobot, a zdá sa vám, že som slon? DE VALVERT. Ja nie som zvedavý. Nie, nemám taký sklon. Vôbec se nedívam. CYRANO. Odvrátili ste pohľad, zhnusený nosom — a ja mám brať na vás ohľad? DE VALVERT. Prepáčte, ale ja… CYRANO. Môj nos je ako chrám. Váš proti môjmu je len z chrámu jeden trám. DE VALVERT. To áno. Nos máte veľký… CYRANO. A prirovnanie zostalo, pane, kde? Prišli ste o nadanie? DE VALVERT. Váš nos je ako… CYRANO. Čo? Ste stručný, mladý muž. Čo všetko navravel by majster slova už!.

PIESEŇ: O NOSE (CYRANO, CHÓR)

CYRANO (rapuje).

Na môj nos hodia sa tisíce prirovnaní a ten aj onen tón. ( Chóru.) Skúste to, dámy, páni! CHÓR(spieva). Nadšene! CYRANO (rapuje). Pántik! ´Ó, vy zbožňujete vtáky? CHÓR (spieva). Zdesene! CYRANO (rapuje). Čo sú to, ľudkovia, za oblaky? Pane! Ste továreň? Z nosa vám stúpa dym — váš komín vidím len, továreň nevidím. Na môj nos hodia sa tisíce prirovnaní a ten aj onen tón. ( Chóru.) Tak ďalej, dámy, páni! CHÓR(spieva). Výstražne! CYRANO (rapuje). Ten váš nos vás obmedzuje v chôdzi. CHÓR(spieva). Úradne! CYRANO (rapuje) Vítam vás na predvolebnej schôdzi. Kabáty zaveste si tamto na vešiak! CHÓR(spieva). Praveko! CYRANO (rapuje). V praveku žil tento slonovták. Na môj nos hodia sa tisíce prirovnaní a ten aj onen tón. ( Chóru.) Len ďalej, dámy, páni! CHÓR(spieva). Tragicky! CYRANO (rapuje). Vidím dva krátery. A tá žiara! CHÓR (spieva). Prakticky! CYRANO (rapuje). Reklama pre obchod voňavkára. CHÓR(spieva). Frajersky! CYRANO (rapuje). Balkón vám závidieť môže kráľ. CHÓR(spieva). Vojensky: CYRANO (rapuje). Pechota dopredu! Kanón — páľ! Načo však radím vám tisíce prirovnaní? Až o rok zistíte, čo bolo vtipné vlani. Nádej si nerobte, že tu, na scéne ducha sa predviesť môže byť vec pre vás jednoduchá. Veď ani na jednu z tých duchaplných fráz, čo som tu vymyslel, vám nedal by som čas. (Vykríkne a tasí.) Choďte… DE VALVERT. Kam? CYRANO. … hrobára požiadať o azyl (Hodí mu druhú šabľu.) DE VALVERT (drží bezradne šabľu). Prečo? Veď ja som vás len jemne urazil. CYRANO. A to ma uráža. Aj to je pre vás šťastie, že vaša neschopnosť ma uráža. Nuž, taste! DE GUICHE. Už naňho kašlite! DE VALVERT. Ako sa vypína! A je to sedliak. Veď… veď nemá ani na krajky a mašle… aj pár rukavíc mu chýba. CYRANO. Mne stačí, keď môj duch je elegantný iba! Panáci fintia sa — ich obal skrýva dosť často však prázdnotu. Mne stačí nedbalosť, pod ktorou nosím česť, čo — podľa chlapskej školy — urážku bez trestu nechať mi nedovolí, svedomie v kútika oka spať nenechá, len čo sa s lotrami objaví neplecha. Len moje výstrelky sú mašle mojej múzy, len esprit vykrúcam si nahor ako fúzy a takto davom ma nesie pár mojich nôh a pravdou štrngocem — aj keď som bez ostrôh. CELÁ SÁLA. Ej, to je zábavné! — Sadnite si! — Nech vraví! CYRANO. Mám na jazyku rým. .A pôjdem bez prípravy.

PIESEŇ: SVOJ ŠIRÁK ODHADZUJEM Z HLAVY (CYRANO)

CYRANO (odhodí širák a spieva).

Svoj širák odhadzujem z hlavy — prvý verš môjho veľdiela. Zhodím plášť — na klinci sa zjaví ako môj duch, duch bez tela. A oslovujem zvesela svoj kord: „Keď máme ísť, tak poďme, nech prídeme včas do cieľa.“ Môj kord ťa pri poslaní bodne. (Prvé skríženie zbraní.) Na vypustenie duše spraví ti malú dierku do tela. Tam dole, vzadu, máš už tmavý otvor — no čo tak do čela? V nebi, kde vždy je nedeľa, už chystajú sa staromódne ťa vítať ako anjela. Môj kord ťa pri poslaní bodne. Len vydrž! Nebuď nedočkavý! Rýmov je dosť! Až priveľa! Môj kord je hravý — nuž sa baví. Dostane príkaz Othella a ženie Jaga z hotela. Aj Bibliu vie zmeniť vhodne — zhyň , Kain, rukou Ábela! Môj kord ťa pri poslaní bodne. (Slávnostne oznamuje.) Poslanie! Peklo ti loď už posiela. Volá sa truhla. Pláva po dne. Lúčia sa s tebou priatelia. Môj kord ťa pri poslaní bodne. (De Valvert padá po Cyranovom zásahu. Dav jasá.) CHÓR. Ach! ŽENSKÝ HLAS. Skvelé! RAGUENEAU. Rozprávka! MUŽSKÝ HLAS. Bohovské! Ten má elán! ĎALŠIE HLASY. Výborne! …. Bravo! … Ja takisto blahoželám! Ale čo bude s hrou? Kto o tom správu získa? A kde je riaditeľ? Už lezie z prepadliska! RIADITEĽ DIVADLA (lezie z prepadliska za jasotu publika). Vážení, mám pre vás správu, čo všetko skráti. Montfleury odišiel. HLASY. No prečo? Nech se vráti! Vráťte nám peniaze! Či sú už prepité? RIADITEĽ DIVADLA (Cyranovi). Mám vrátiť peniaze. Čo mi to robíte? (Ostatným.) Platil som prenájom. Peniaze sú tie tam. Bankrot. Už nemám nič. CYRANO (hodí mu mešec s peniazmi). Nemáte nič? Ja mám. RIADITEĽ DIVADLA (elegantne chytí mešec s peniazmi). Ó, vďaka! Problém sa rieši. Už nie som na dne. Vážení, po vstupné si poďte do pokladne.

(Riaditeľ odíde, publikum sa hrnie za ním.)

DE GUICHE (odchádza a ešte raz si vymení prísny pohľad so Cyranom).

ROXANA (odchádza . Za chrbtom de Guichea si vymení dlhý pohľad s Kristiánom).

CYRANO (odvráti pohľad od de Guichea a sleduje Kristiána a Roxanu).

DE GUICHE (sleduje Cyranov pohľad — takmer zazrie to, čo Cyrano).

ROXANA (v poslednej chvíli odvráti pohľad, usmeje sa kyslo na de Guichea a odchádza).

DE GUICHE (usmeje sa, vyčká, kým odíde Roxana, a spokojne odchádza).

KRISTIÁN (je zmätený, aj on odchádza).

CYRANO, TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI a BUFETÁRKA (ako jediní zostanú).

CYRANOVA VEČERA (CYRANO, TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI, BUFETÁRKA, PESTÚNKA)

1. MALÝ NEZBEDNÍK. Čo budete dnes jesť? CYRANO. Vzduch! Dám si dúšok cestou. 2. MALÝ NEZBEDNÍK. Bola to kravina. CYRANO. Hej. No aj krásne gesto.

PIESEŇ: PANE, MÁTE HLAD? (BUFETÁRKA, CYRANO, TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI)

BUFETÁRKA (v pozadí upratuje a spieva).

Pane, máte hlad? Voľačo vám dám. Ja nemám srdce skúpe. CYRANO. Nie, ja nemám hlad v prítomnosti dám. No vďaka, milé púpä! TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI. Pýcha gaskonská, tá je obrovská a vykypí vždy z čaše. CYRANO. No váš ľudský cit nechcem uraziť — ochutnám hrozno vaše. BUFETÁRKA (ponúka mu hrozno, obaja teraz chvíľku pokračujú parlando, rytmus je rovnaký, ako keby spievali). Strapec dajte si! CYRANO (odtrhne si jedno zrnko). Iba zrniečko. (Bere si pohárik.) Jeden pohárik. BUFETÁRKA (chce mu naliať do pohárika víno). Vína? CYRANO (naleje si sám vody). Nie, voda stačí. (Nazrie pod pokrievku do hrnca.) A pol. BUFETÁRKA (podává mu polovičku kurčaťa). … kuriatka? CYRANO (berie si makarón a odtrhne si z neho polovičku). Makarónčeka! Viac chutí, keď je je kratší. BUFETÁRKA (spieva). Pane, a už nič? 3. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). To si o kiosk lev oprel ľudskú lebku! CYRANO (spieva). Môžem dostať viac? Potom ešte bozk… (Bufetárka nastavuje ústa, ale Cyrano jej pobozká ruku.) … na vašu rúčku hebkú.

(Prestiera si na „kráľovskú“ večeru. Na veľký tanier si kladie polovičku makaróna, na menší tanier zrnko hrozna. Prisunie si pohár vody a púšťa sa do jedla.)

Kráľovská večera. Čo, chlapci? Dám vám z toho? TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI. Nie. CYRANO. Zato ja mám hlad najväčší pod oblohou. (Jednému z malých nezbedníkov.) Ja budem jesť, ty vrav! Máš otázku? 1. MALÝ NEZBEDNÍK. Hej, mám. To vy ste vynašli sám tieto zvyky? CYRANO. Sám. 1. MALÝ NEZBEDNÍK. A aký je váš cieľ? CYRANO. Dlho som nevedel, no teraz to už viem. Cieľ? Áno, mám svoj cieľ. TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI. A aký je to cieľ? CYRANO. Je absolútne prostý. Chcem pre svoj čistý štít vždy ísť až do krajnosti. 1. MALÝ NEZBEDNÍK (do publika). Blázon! 2. MALÝ NEZBEDNÍK (Cyranovi.) A prečo vám prekážal Montfleury? 1. MALÝ NEZBEDNÍK. On vám stál za to nič na prázdnom tanieri? CYRANO. Je to zlý herec. No môj problém nie je on. To len môj cit… Chcel vyjsť… Môj cit… Chce zo mňa von… 2. MALÝ NEZBEDNÍK. Horíte… CYRANO. Láskou! 1. MALÝ NEZBEDNÍK. A pre koho? CYRANO. Pre ženu. Pre živú vidinu, krásnu a vznešenú. Mám ju rád. Márne však. To poznanie je hrozné. Tá žena ľúbiť ma nemôže ani vo sne. 3. MALÝ NEZBEDNÍK. Prečo nie? CYRANO. Pre môj nos. Má azda iný tvor taký nos? Všade je vždy o päť minút skôr. Mám ju rád. Ozve sa — hneď sa mi srdce zviera. Za môj nos by sa však hanbilo aj to zviera. Je plavovlasá. Ach, aj slnko zacláňa. Ale ja… 1. MALÝ NEZBEDNÍK. Nie je to…? CYRANO. Je…. Je to… VŠETCI ŠTYRIA. Roxana! 2. MALÝ NEZBEDNÍK. Cyrano, ale vy môžete zdvihnúť hlavu. 1. MALÝ NEZBEDNÍK. Veď dnes tá Roxana videla vašu slávu. CYRANO. Kord nestačí, keď nos má bránu zavretú ku každej… 3. MALÝ NEZBEDNÍK. Omyl. A čo dievča z bufetu? 2. MALÝ NEZBEDNÍK. Tá by vám dala dnes všetko. CYRANO. Mne? Všetko? BUFETÁRKA (prikyvuje). Dala! CYRANO. Čo? BUFETÁRKA (ukáže na svoj tovar) Všetko. CYRANO (zklamane). Vďaka ti buď, bufetárka malá. 1. MALÝ NEZBEDNÍK. Vidíte! CYRANO. Nevidím nič — pre ten hrozný hrb. TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI. Dúfajte! CYRANO. Vravíš ty. A Boh mi vraví— trp!

PIESEŇ: NOS — MÔJ PREBÚDZAČ (CYRANO)

CYRANO (spieva).

Keď jarný večer klesá, chcem stúpať na nebesá — môj nos sa nadýchne. Vtom na stene však zbadám svoj tieň — a nadol padám. Môj nos mi povie: „Nie!“ Roxana! Mám ju rád. Márne však. To poznanie je hrozné. Roxana! Veď ona ľúbiť ma nemôže ani vo sne. Roxana! Ona je ako sen, o ktorom spieva vtač. Roxana! No ja sa prebúdzam, nos je môj prebúdzač. Večer, keď po bulvári sa vedú mladé páry, k láske im spieva drozd, na múre vtedy vždycky zazriem tieň gigantický — môj drozd je môj vlastný nos. Roxana! Mám ju rád. Márne však. To poznanie je hrozné. Roxana! Veď ona ľúbiť ma nemôže ani vo sne. Roxana! Ona je ako sen, to o nej spieva vtač. Roxana! No ja sa prebúdzam, nos je môj prebúdzač. Mne na múre sa vždycky zjaví tieň gigantický mne urobí môj vlastný nos dlhý nos. Nos — môj prebúdzač. PESTÚNKA (prichádza). Je tu pán Cyrano? CYRANO. Aha, jej dojka je tu! Tu som. PESTÚNKA. Mám otázku pre vás — len jednu vetu. Kde moja pani vás môže nájsť? CYRANO. Ďalší sen? 1. MALÝ NEZBEDNÍK. Dajte si s Roxanou rande! TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI (zaspievajú). Dnes je váš deň. PESTÚNKA. Kde by vás mohla nájsť po omši zajtra ráno? CYRANO. Hneď pri kostole má Ragueneau obchod… PESTÚNKA. Áno? Teda tam. O siedmej. (Odíde.) 1. MALÝ NEZBEDNÍK (posmieva sa mu). Budík vám prinesiem? CYRANO. Nie! Ja mám s Roxanou rande! (Vykríkne.) To nie je sen!

PIESEŇ: NOS — MOJ PREBÚDZAČ (OPAK., CYRANO)

CYRANO (spieva).

Roxana! Strieborné meno znie a rozprávka ma čaká. Roxana! Zajtra mám rande s ňou — Ó, bohovia, vám vďaka! Roxana! Ona ma pozvala! Mám slová na pieseň! Roxana! Šermujme! Ó, chlapci, Ó, moji bratia rodní! (Traja nezbedníci tasia palice, šermujú.) Roxana! Neboj sa, zaútoč a do srdca ma bodni! (3. malý nezbedník bodne Cyrana do srdca.) To nie je sen.

CYRANO A LE BRET SÚ KAMARÁTI (LE BRET , CYRANO, LE BRET, BUFETÁRKA, CHÓR)

LE BRET (vbehne, je opitý).

Zachráň ma, Cyrano! (Ukazuje mu list.) Píše mi anonym. Sto chlapov urobí vraj zo mňa prach a dym dnes pri bráne de Nesle. Moju smrť objednali. CYRANO. Objednal si si ju sám. Piesňou, hodnou chvály. LE BRET. Smiem zostať, Cyrano, u teba cez noc? CYRANO. Nie. LE BRET. Nie si môj kamarát. CYRANO. Krivdíš mi zbytočne. LE BRET. Tak si môj kamarát — a je to v tvojej moci. Smiem? CYRANO. Nie. LE BRET. A prečo nie? CYRANO. Doma sa vyspíš v noci! (Kričí.) Kde je tá hŕstka? LE BRET. Stoj! Tých chlapov má byť sto. CYRANO (kričí). Tak dobre — kde je tých sto chlapov? CHÓR (objavujú sa zvedavci, vravia jeden cez druhého). Naisto ho tam dnes zabijú! Poletí ku kométam! Nech si tak netrúfa! Cyrano, nechoďte tam! CYRANO. Musím. A pôjdem tam. A pôjdem sám a rád, pretože Le Bret je môj dobrý kamarát. BUFETÁRKA. Vy sám si trúfate aj na sto chlapov, pane? CYRANO. Dnes večer trúfam si na všetko, čo sa stane.

SÁM PROTI STO CHLAPOM (CYRANO A KOMPARZ)

CHÓR (pritancuje ako sto chlapov).

CYRANO (všetkých ich porazí vo veľkej tanečnej scéne).

PIESEŇ: BÁSNIK VIE SA AJ BIŤ (RAGUENEAU, BUFETÁRKA, TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI, KRISTIÁN — VŠETCI NIEKDE V POZADÍ)

RAGUENEAU (spieva).

Básnik. Vie sa aj biť. BUFETÁRKA (spieva). No aj hudbu má rád. 1. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva) Básnik. 2. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). Vie sa 3. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). aj biť. BUFETÁRKA (spieva). Vie aj na lutne hrať. RAGUENEAU (spieva). Zdá sa, že je to klaun. BUFETÁRKA (spieva). Nosí nos plný ôs. 1. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). Zdá sa, 2. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). že je to 3. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). klaun. KRISTIÁN (spieva). Nech si zloží ten nos! CHÓR (spieva). Zdá sa, že je to klaun. Nosí nos plný ôs. Zdá sa, že je to klaun. KRISTIÁN (spieva). Nech si zloží ten nos! RAGUENEAU. Preboha, a ako by si ho zložil? DE GUICHE (skrytý za stĺpom, on jediný je v popredí, nevraživo sleduje Cyranov úspešný boj ). A prečo niekto nezloží jeho a celého? No len počkaj! RAGUENEAU (spieva). Básnik. Vie sa aj biť. BUFETÁRKA (spieva). No aj hudbu má rád. 1. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). Básnik. 2. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). Vie sa 3. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). aj biť. BUFETÁRKA (spieva). Vie aj na lutne hrať. RAGUENEAU (spieva). Nosí svoj vlastný nos. BUFETÁRKA (spieva). S hlavou zloží ho len. 1. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). On sa 2. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). za ten svoj 3. MALÝ NEZBEDNÍK (spieva). nos BUFETÁRKA (spieva). musí biť každý deň. CHÓR (spieva). Zdá sa, že je to klaun. Nosí nos plný ôs. Ale nie je to klaun. RAGUENEAU (spieva). Nosí svoj vlastný nos. BUFETÁRKA (spieva). Nosí svoj vlastný nos. KRISTIÁN (spieva). Nosí svoj vlastný nos. TRAJA MALÍ NEZBEDNÍCI (spievajú). Nosí svoj vlastný nos. VŠETCI (spievajú). Nosí svoj vlastný nos. Básnik. Vie sa aj biť. No aj hudbu má rád. Básnik, vie sa aj biť má nos, za ktorý biť sa bude rád aj tisíckrát. Nosí svoj vlastný nos. Nosí ho každý deň. Nosí svoj vlastný nos. S hlavou zloží ho len. CYRANO (bojuje so sto chlapmi a spieva) Nosím svoj vlastný nos. S hlavou zložím ho len. (Tma.)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.