ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V máji 2014 Divadelný ústav vyhlásil pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie projekt EÚ očami drámy / Ódy či frašky?, ktorého ambíciou bolo „podporiť vznik nových dramatických textov od slovenských dramatikov a dramatičiek a reflektovať obdobie spojené s integráciou a členstvom Slovenska v EÚ.“ Bol som jedným z oslovených autorov a zatiaľ čo som rozmýšľal nad najvhodnejšou témou, svoje témy prinášal aj život. Nielen Európou, ale celým svetom otriaslo v júli 2014 zostrelenie civilného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad východnou Ukrajinou. Katastrofa letu MH17 spôsobila smrť všetkých 298 ľudí na palube lietadla, väčšina z nich boli Holanďania. Vykonávatelia aj strojcovia toho zločinu sa tvárili (a dodnes sa tvária) „my nič, my muzikanti“.

Nebola to téma na ódu ani na frašku. Zareagoval som na to rečou metafory — o zostrelenie lietadla sa v mojej hre postará zátka, ktorá vyletí z fľaše s vinetou ŠAMPANSKOJE.

Divadelný ústav moju hru Popolušky (spolu s hrami ďalších autorov) publikoval v škatuľovom vydaní pod spoločným názvom Ódy či frašky? (2015). Predpremiéru — ak to tak môžem nazvať — mala na autorskom čítaní v sále Divadelného ústavu, ktoré sa konalo počas prezentácie spomenutého vydania.

Od napísania hry ubehlo osem a od jej publikovania sedem rokov — na svoju premniéru ešte stále čaká. Pôvodná inšpirácia na jej napísanie (bolo ňou to zostrelené lietadlo) narástla za tie roky do mnohonásobne väčších rozmerov. 24. februára 2022 zaútočil Putin na Ukrajinu a dnes, keď píšem tieto riadky, má tento agresívny vpád, ktorý v Kremli nazývajú „špeciálnou operáciou“, na svedomí už obrovské množstvo povraždených či do Ruska odvlečených ukrajinských obyvateľov — mužov, žien aj detí. Vyše desať miliónov Ukrajincov prišlo o strechu nad hlavou, niekoľko miliónov utečencov, hľadá spásu v iných krajinách. Putinova „špeciálna operácia“ zanecháva za sebou celý rad rozbombardovaných a ozbíjaných ukrajinských miest… výpočet hrôz by mohol ešte pokračovať.

To však neznačí, že som bol nútený hru prepracovať. Hoci som jej v roku 2014 dal iba podobu rozprávkovej metafory, tá metafora bola dostatočne výrečná, a tak sa stala nielen výpoveďou o tom, čo sa stalo vtedy, ale aj predpoveďou toho, čo sa stalo neskôr, ba aj predpoveďou toho, čo sa, nedajbože, ešte len stane.

Predsa však robím do pôvodnej knižne publikovanej verzie pár zásahov. Keďže popoluškovská téma je rozprávková a rozprávkové témy sa prihovárajú v prvom rade mladým divákom, urobil som pre ich pohodlnejšie vnímanie (aj keď to možno nebolo potrebné) v hre niekoľko drobných škrtov. A okrem toho som už iba o dve slová rozšíril názov a záver hry som obohatil jedným z epigramatických textov, ktorými opakovane -- počnúc dňom 24. 2. 2022 — proti ruskej agresii protestujem v médiách aj na facebooku.

Piesňové texty stačí iba parlandovať, ale dajú sa aj spievať na známe melódie. Pieseň Nechce sa mi pracovať na melódiu piesne Je ne veux pas travailler z dielne americkej skupiny Pink Martini. O Óde na radosť ani netreba podotýkať, že je spievateľná na melódiu Beethovenovej Ode an die Freude. Pieseň Hrad prepevný na melódiu Lutherovej piesne Ein feste Burg ist unser Gott. A pieseň Očí krútňava na melódiu ruskej piesne Oči čornyje.

V Bratislave, 22. júna 2022

Ľubomír Feldek