Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľubomír Feldek:
Popolušky a šampanskoje
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 12 | čitateľov |
AUTOR (keď sa javisko znova nasvieti, objaví sa znova, nie je to už nijaký Perrault, nijakí bratia Grimmovci, nijaký Dobšinský, nijaký princ, je to už len Autor ako na začiatku a obracia sa znova k Herečkám, ktoré sedia na spodnej posteli, no tentoraz to znamená, že sedia v lietadle a s Autorom sa zhovárajú s pomocou mobilov). Haló, dievčatá, počujete ma? Teraz prichádza čosi, čomu sa ľudovo hovorí čerešnička na torte. Teraz, ako vravievame my, divadelníci, vystrelí Čechovova puška. Kým ste boli herečky, aj vy ste boli vlastne len také Popolušky. Ale teraz sa aj vy, vďaka mne, svojmu princovi, vznesiete do kráľovských výšok.
PRVÁ. Que c´est beau!
DRUHÁ. Fabelhaft!
TRETIA. Joj, a ako sa do nich vznesieme?
AUTOR. Jednoducho. Veď už sedíte v lietadle. Tento letecký výlet som pre vás zakúpil, lebo sa vám takto chcem poďakovať za výbornú spoluprácu.
PRVÁ. De rien!
DRUHÁ. Das findet bei mir keinen Glauben!
TRETIA. To nemuselo byť!
AUTOR. Ba muselo. Veď vďaka vám sa aj mne podarilo zvládnuť náročné zadanie Divadelného ústavu a verím, že aj jeho pani riaditeľka Vladislava Fekete bude s nami spokojná. Zaspievali sme si predsa aj Lutherov Hrad prepevný a ona je luteránka. A navyše sme rozlúskli aj otázku, či si Európska únia zaslúži, aby o nej vznikla óda alebo fraška.
PRVÁ. Quoi?
DRUHÁ. Und?
TRETIA. Čo si zaslúži?
AUTOR. Samozrejme ódu. Na rozličných verziách rozprávky o Popoluške sme si ukázali, aké dôležité je, keď krédom Európskej únie je nielen to francúzske „egalité, fraternité, liberté“, nielen germánska pracovitosť a zmysel pre povinnosť, ale aj tá naša slovanská úcta ku všetkému živému, či už sú to nôžky slovenských dievčat, každej bez výnimky, či už sú to oriešky, v ktorých sa skrývajú šaty pre Popolušku, či už sú to holúbky, ktoré ju do nich obliekajú, či žabka, čo jej tie oriešky stráži, alebo či je to len jediné, celkomobyčajné, a predsa o celom budúcom osude Popolušky rozhodujúce kohútie…
VŠETKY TRI a AUTOR. … kikirikí.
AUTOR. Ešte raz vďaka, dievčatá. A šťastný let.
PRVÁ. Et ou cela?
DRUHÁ. Und wohin?
TRETIA. A kam vlastne poletíme?
AUTOR. Bude to okružný let ponad Európu. Viditeľnosť je dnes dobrá, a tak počas letu postupne uvidíte pod sebou nielen členské štáty Európskej únie, ale uvidíte aj štáty nečlenské, ktoré však, dúfajme, v krásnej rodine Európskej únie čoskoro uvítame. (Ozvú sa motory lietadla.) Haló! Počujem, že už musíme končiť, vaše lietadlo ochvíľu vzlietne. (Berie do ruky práve na túto chvíľu čakajúcu maketu fľaše šampanského a začína ju otvárať.) Ešte raz — have a good flight, dievčatá! (Motory lietadla zaburácajú.Herečky sa presťahujú na hornú posteľ a mávajú odtiaľ.)
PRVÁ. Au revoir!
DRUHÁ. Auf wiedersehen!
TRETIA. Do videnia!
(Tma. Vidíme iba Autora v bodovom reflektore.)
AUTOR (recituje do publika).
Veľký brat sa včera z Kremľa zas usmieval srdečne: „Oslobodiť ďalšie mesto treba bezpodmienečne.“ Veľký brat vraj oslobodí v tom meste už vzápätí všetky deti od rodičov aj rodičov od detí. Veľký brat, ten veru nikdy sa v tom Kremli nenudí. Oslobodí ďalšie mestá od domov aj od ľudí. Veľký brat má rád tých menších. „Radujte sa, národy! Aj vás prídem oslobodíť od tej smutnej slobody.“
Dievčatá sú už vo vzduchu. A ja si tu na zemi vypijem na ich zdravie. (Otvára maketu fľaše šampanského. Ozve sa výbuch.)
HLAS PRVEJ. Mon Dieu! Qu'est-ce c'était que ce bruit?
HLAS DRUHEJ. Es hat seinen Reiz! Was ist das?
HLAS TRETEJ. Joj, čo to buchlo?
AUTOR. Šampanskoje.
(Javisko sa znova nasvieti. Posteľ aj s Herečkami zmizla. Zhora padajú najprv trblietavé konfety, potom aj kusy postele. Autor pije rovno z fľaše, zrazu zisťujeme, že je to Zeus s gitarou a v ruskej rubaške, ktorý hrá a spieva.)
(PIESEŇ) OČÍ KRÚTŇAVA
Očí krútňava skočiť láka ma. Očí čierňava v zajatí ma má. Oči, aj keď vám niekam zutekám, vždy sa vrátim k vám — utiecť nieto kam. Oči — drahokam. Svätý nie je nik. Ja sa vlámem k vám. Strieľaj, klenotník! Chcem si drahokam navždy zachovať. Oči, ja sa dám s vami pochovať. Po obyčaju peterburskomu, po obyčaju drevne russkomu, ja ne mogu žiť bez šampanskovo i bez tabora, bez cyganskovo. Oči čornyje, oči žgučije, oči strastnyje i prekrasnyje. Kak ľubľu ja vas. Kaj bajus ja vas. Znať, uvidel vas ja ne v dobryj čas… Očí krútňava skočiť láka ma. Očí čierňava v zajatí ma má. Darmo utekám — utiecť nieto kam. Vždy sa vrátim k vám – daže jesli by ja dolžen byl vas iskať na tankach až pri Gibraltare – oči čornyje — čierny drahokam.
Koniec