ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

AUTOR (keď sa javisko znova nasvieti, prichádza v kostýme Charlesa Perraulta (1628 — 1703), má kučeravú parochňu, bohato zvlnený plášť, v ruke knihu, na obálke ktorej je napísané Contes de ma mere l'Oye (1697) a drží ju tak, aby si to mohlo prečítať aj publikum). Bon soir. Som Charles Perrault, francúzsky rozprávkar zo sedemnásteho storočia, a toto je moja kniha. Rozprávky mojej matky Üsaciny. Pardón. Matky Üsi. Pardón. Matky Husi. Najkrajšia z nich sa volá Cendrillon ou La Petite Pantoufle de Verre. Čiže: Popoluška alebo malá sklená črievička. Viem ju naspamäť, veď som ju napísal. Ale akí už sme my spisovatelia — vždy si ju rád aj znova prečítam. (Sadne si bokom a číta.)

VŠETKY TRI (prichádzajú, Druhá a Tretia v pekných šatách, Prvá v popolavých handrách, nemčine dáme teraz pokoj, do francúzštiny skĺzne občas najmä Prvá — na to, že je Francúz, upozorňuje teraz hlavne Autor).

DRUHÁ. Viete, sestry, čo je nové? V kráľovskom paláci sa začína dnes ples. Usporiadal ho francúzsky princ a pozval naň dievčatá z celého kráľovstva. Chce si spomedzi nich vybrať manželku.

TRETIA. Tak tam ideme. Ale najprv porozmýšľajme, čo si oblečieme!

PRVÁ. Je aussi? Aj ja mám rozmýšľať?

DRUHÁ. Pravdaže aj ty, Cendrillon. Veď ty máš z nás troch najlepší vkus.

TRETIA. Ale rozmýšľaj len o tom, ako sa máme vyparádiť my dve! Buď, Cendrillon, naša komorná! Nad tým, ako sa oblečieš ty, si hlavu lámať nemusíš.

PRVÁ. Prečo nie aj nad tým?

DRUHÁ a TRETIA. Ty predsa na nijaký ples nepôjdeš.

DRUHÁ (prezerá si svoje šaty v zrkadle). Cendrillon, čo povieš? Mám si vziať tieto nové zamatové?

PRVÁ . Décidément! Pristanú ti. (Podáva jej postriebrený opasok.) A dobre urobíš, keď si k nim vezmeš aj tento postriebrený opasok.

TRETIA (skúša si náhrdelník). Posúď, Cendrillon, hodí sa k mojim novým šatám aj diamantový náhrdelník?

PRVÁ. Cela va sans dire. (Podáva jej náušnice.) A k náhrdelníku sa ti budú hodiť aj tieto náušnice.

DRUHÁ. Cendrillon, však by si aj ty rada šla na ten ples?

PRVÁ. Ach, sestričky, nerobte si zo mňa posmech!

TRETIA. Dobre hovoríš. Na posmech by si bola, keby si tam tancovala v takých zapopolených handrách.

PRVÁ. Krajšie šaty nemám. A šperky už vôbec nie.

DRUHÁ. Načo by ti aj boli?

PRVÁ. Šla by som s vami, keby mi niektorá z vás požičala svoje staršie šaty.

TRETIA. V starších šatách na kráľovský ples? Zbláznila si sa, Cendrillon?

PRVÁ. Máš pravdu. To by sa nehodilo. Ale krása tých vašich ešte viac vynikne, keď budete mať aj krásne upravené vlasy. Chcete? Môžem vás učesať.

DRUHÁ a TRETIA. Dávno si to už mala urobiť.

PRVÁ (češe ich).

DRUHÁ (obráti sa k Autorovi). Počúvajte, pán spisovateľ Perrault! A to ste nás, sestry francúzskej Popolušky, museli napísať ako také dve strigy?

AUTOR. Parbleu! Nevyrušujte ma, keď čítam dobrú knihu. Hrajte a toto teraz neriešme.

TRETIA. Ale ba riešme to! Čo si pomyslia o Francúzkach iné národy, keď budú čítať vašu rozprávku? Povedia si, že Francúzky majú najodpornejšie povahy v celej Európskej únii.

AUTOR. Typickú povahu Francúzok som nechcel ukázať na Popoluškiných sestrách, ale na Popoluške. A skromná Cendrillon, tá mala predsa povahu krásnu.

PRVÁ (prestane česať). A vy si myslíte, Charles, že ja som s tou krásnou povahou, čo ste mi napísali, spokojná? Že ja som túžila byť taká submisívna?

AUTOR. A aká si túžila byť? Hádam by si len nechcela, aby som aj teba napísal takú odpornú ako tvoje nevlastné sestry?

PRVÁ. Až takú odpornú nie. Ale mohli ste ma napísať aspoň trošku pomstychtivú, aby…

AUTOR. Aby čo?

PRVÁ (pekné účesy, ktoré vytvorila sestrám, zrazu rozstrapatí). Aby som ich učesala len tak ledabolo.

AUTOR. Mon Dieu! Aspoň ty si nekaz svoju la belle image! Podľa mňa čosi takéto by francúzska Popoluška neurobila nikdy.

VŠETKY TRI. A prečo nie?

AUTOR. Pretože moja Cendrillon bola nielen typická Francúzka, ona bola… ona bola… ona bola výnimočne typická Francúzka.

PRVÁ. V čom spočívala moja výnimočnosť?

AUTOR. Par example v tom, že si v tretiu noc stratila pri úteku z paláca sklenú črievičku.

PRVÁ. Sklenú?

AUTOR. Vari si už zabudla, ako sa volá moja rozprávka? (Ukazuje jej názov rozprávky v knihe.) Cendrillon ou La Petite Pantoufle de Verre. De Verre znamená zo skla. Áno, črievička, ktorú si stratila, bola sklená.

DRUHÁ. No amen! Veď keby jej princ šliapol pri tanci na nohu…

AUTOR. Nijaké šliapnutie na nohu som princovi nepredpísal. Francúzski princovia bývajú dobrí tanečníci.

TRETIA. Joj, ale aj tak museli byť tie sklené črievičky nepohodlné.

AUTOR. Aj boli. Ale Cendrillon to neprekážalo.

PRVÁ. Akože mi to neprekážalo?

AUTOR. Veď si si ich obula.

PRVÁ. Vy ste mi ich obuli, Charles. Nedbali ste na to, že ma tlačia. Donútili ste ma.

AUTOR. Nebolo ťa treba donucovať. Obula si si sklené črievičky bez odvrávania.

PRVÁ. Ale trpela som v nich ako nejaká masochistka.

AUTOR. A či nebol ten masochizmus, čo som ti predpísal, pôvabný? Keď si sa mohla rozhodnúť medzi pohodlím a eleganciou, postaral som sa, aby si dala prednosť elegancii. A určite som neurobil chybu. Veď vďaka tomu Francúzko prispelo do pokladnice svetovej civilizácie aj vynálezom pedikűry.

DRUHÁ. Všetky vynálezy vymysleli Nemci.

AUTOR. Prehnané tvrdenie. Ale keby aj, tak určite nie pedikűru.

TRETIA. Joj, a ako sa pedikűra povie po slovensky?

AUTOR. Nijako. Vynález pedikűry som inšpiroval ja, vynašli ju Francúzi, a preto aj jej meno sa mohlo zrodiť iba vo francúzštine. Le pédicure! Soin des pieds! A všetko sa to stalo len vďaka tvojmu elegantnému masochizmu, Cendrillon. Ten elegantný masochizmus, to je tá tvoja výnimočná vlastnosť, ktorou som ťa obdaroval, ktorú napodobňujú všetky Francúzky a ktorú na Francúzkach obdivuje celý svet.

PRVÁ. Obdivuje ju? Ba skôr pred ňou varuje. Lekárska veda na celom svete už prišla na to, že ten môj elegantný masochizmus je choroba. Je to nezmyselná vzbura organizmu proti sebe samému. Je to psychosomatická autoagresívna imunitná porucha. A navyše každá žena, čo ňou trpí, padne do pazúrov nejakého sadistického parazita, ktorý jej definitívne zničí život. C´est la vie de la martyre!

AUTOR. Kto ti toto natrúbil? Veď nič také sa ti nestalo. Naopak. Tak ako tisíce iných Francúzok aj ty si bola za svoj elegantný masochizmus odmenená a vydala si sa lepšie, než si čakala. V rozprávke o tebe som predsa nezabudol napísať šťastný koniec, Cendrillon. Veď ty si sa vydala za francúzskeho princa!

PRVÁ. Ľahko sa vám rozprávkarom píšu šťastné konce, keď končíte rozprávky svadbou a nezaujíma vás už, čo príde po nej.

AUTOR. Oui. Pripúšťam, je taká konvencia. No takýto šťastný koniec rozprávky je všeobecne obľúbený. Takže ťažko nájdeš, Cendrillon, čo len náznak nevydareného manželstva už pred poslednou bodkou takejto rozprávky.

PRVÁ. Nájdem ho ľahko. Podozrenie, že moje manželstvo sa nevydarí, musí mať predsa každý, kto si všimne, ako hrozne sa správa francúzsky princ už pred svadbou.

AUTOR. Je ne le crois pas! Čo také podozrivé som o ňom napísal?

PRVÁ (berie mu z rúk knihu a číta). Keď Cendrillon stratila sklenú črievičku a keď tú črievičku našiel francúzsky princ, svitlo mu, že krásavica, s ktorou tancoval a ktorá tesne pred polnocou zrazu záhadne zmizla, by sa podľa tej črievičky dala vypátrať. A tak na druhý deň ráno so sklenou črievičkou v ruke…

AUTOR. … sa ju ten francúzsky princ vybral hľadať.

PRVÁ. Trt makové! Vy sa už nepamätáte, čo ste napísali? Pekne ste v obraze francúzskeho princa zhnusili dievčatám na celom svete každého Francúza! Veď vy ste francúzskeho princa napísali ako leňocha, čo sa do polnoci zabáva…

AUTOR. A je to zakázané? Veď ja som sa tiež neraz…

PRVÁ. Takže určite ani vám sa potom na druhý deň nechcelo vstávať do práce. Nevzniklo vo francúzštine len slovo pedikűra. Vznikla v nej aj pieseň Je ne veux pas travailler. Nechce ssa mi pracovať. Aj ten váš francúzsky princ vyspával nočný ples a pátrať po mne poslallokaja. A taký bol potom aj môj život s princom po svadbe. Zabával sa každú noc, každé rráno vyspával, a nielenže sa mu nechcelo pracovať, nechcelo sa mu ani milovať. To stevšak už napísať zabudli.

AUTOR. Pretože moja osobná skúsenosť bola iná. Ja, čo sa milovania týka, som býval najlepší vždy po fláme. Ale aj keby v tvojom prípade šťastný koniec zlyhal — vsunul som predsa do rozprávky pre istotu ešte druhú možnosť. Pre prípad, že by sa nielen tebe ale celej Európe prestal páčiť francúzsky princ… (Postaví sa do pozoru.) Egalité! Fraternité! Liberté! O to viac sa potom tebe aj celej Európe mohol zapáčiť francúzsky plebejec. (Zaspieva začiatok Marseillaisy.) Allons enfants de la Patrie… (V ruke sa mu objaví sklená črievička a zahrá francúzskeho, v alexandrínoch hovoriaceho lokaja.)

(Zatiaľ čo recituje, Autor sa márne pokúša navliecť sklenú črievičku na nohy Druhej a Tretej herečky — až noha Prvej vkĺzne do črievičky hladko.)

PRVÁ (predsa len je na chvíľu šťastná v Autorovom náručí, no keď jej Autor vzápätí zamáva na rozlúčku a opustí ju, zapáli si cigaretu a zaspieva pieseň, ktorá potvrdí jej pôvodné obavy).

(PIESEŇ) NECHCE SA MI PRACOVAŤ

(Tma. Hudba.)