ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

AUTOR (keď sa javisko zas nasvieti, prichádza v talári a hranatej pokrývke hlavy — bratia Grimmovci, starší Jacob (1785 — 1863) aj o rok mladší Wilhelm (1786 — 1859), pôsobili ako profesori na berlínskej univerzite. V jednej ruke má knihu Kinder- und Hausmärchen (1812 — 1815) a druhou ťahá za sebou paraván — rekvizitu, s pomocou ktorej hrávajú mímovia dve postavy. Aj Autor bude hrať oboch bratov Grimmovcov). Guten Abend. Som Jacob Grimm. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) A ja jeho mladší brat Wilhelm Grimm. Toto je kniha Kinder- … (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) … und Hausmärchen. Známa dnes ako Rozprávky bratov Grimmovcov. Naše spoločné dielo. Vydali sme ho na dva razy začiatkom devätnásteho storočia. Ktorá z našich rozprávok je najkrajšia? To ja neviem. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Ale ja áno. Určite Aschenputtel. Popoluška. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) No podobnú napísal v sedemnástom storočí Francúz Charles Perrault,jeho rozprávka sa volá Cendrillon. Predbehol nás o vyše sto rokov. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Počkaj, mein Bruder Jacob! Akože predbehol? Veď rozprávka nemá len jedného autora — hoci by bola tisíc rokov stará, patrí vždy aj tomu, kto ju práve znova vyrozprával. A my sme predsa svoju Aschenputtel napísali inak ako Perrault tú svoju Cendrillon. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Celkom inak to nebolo, mein Bruder Wilhelm. Veď podobne ako francúzsky princ aj ten náš nemecký si hľadal nevestu, a preto aj on pozval na ples dievčatá z celého kráľovstva. A keď sa zrazu zjavila na plese Aschenputtel, ani on nevedel, kto to je, aj on s ňou tancoval ako s krásnou neznámou, a ty si dokonca chcel, aby aj nemecký princ s ňou tancoval až do polnoci ako ten Perraultov. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) To je fakt, chcel som to, mein Bruder Jacob. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) No vidíš! Ešte šťastie, že som ťa zabrzdil. Vďaka tomu, že som to pozmenil tak, aby náš princ tancoval s krásnou neznámou iba do večera, vzniklo, mein Bruder Wilhelm, v našej rozprávke predsa len čosi nové, vznikla odlišnosť. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Nepopieram, mein Bruder Jacob, odlišnosť to bola evidentná — len či aj rozumná. Celá Európa sa nám odvtedy smeje, že nemeckí princovia chodia spať so sliepkami. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) A čo je na tom zlé, mein Bruder Wilhelm, keď sú tie sliepky mladé a zdravé? (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Neprežartuješ sa cez to, mein Bruder Jacob. Celá Európa sa nám odvtedy smeje, že nemecký princ sa v našej rozprávke nevedel poriadne odviazať ani na plese, na ktorom si hľadal manželku. Aj vtedy, len čo sa zvečerilo, nechal ples plesom a pobral sa spať. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) No a čo? Chcel som, aby bol ráno v dobrej kondícii. Darmo sa nám Európa smeje. My Nemci chodíme zavčasu spávať, aby sme mohli čerství vstávať a nezaspali do práce — vďaka tomu má Nemecko najvyšší hospodársky rast a môže sa na nás spoľahnúť aj celý ten celé noci flámujúci zvyšok Európskej únie. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Ale zas, ak je naša pracovná morálka taká skalopevná, čoho sa máme báť? Netreba ísť spať so sliepkami každý deň, len čo sa zotmí. (Vlastná ruka ho v tejto chvíli vtiahne za paraván, kde sa strhne bratská bitka, z ktorej iba chvíľami vidíme raz na jednej, raz na druhej strane nejaký detail — napríklad jednu ruku lámanú druhou, alebo hlavu, ťahanú rukou za vlasy — využijeme tu osvedčené pantomimické prostriedky na vyvolanie ilúzie, že za paravánom sú dvaja. Počujeme výkriky: „Treba ísť!“ „Netreba ísť!“ „Herr Gott, neštvi ma, Kubo!“ „Himmelherrgott, ty ma neštvi, Vilo!“ Autor vybehne na druhej strane a vykríkne do obecenstva.) Treba ísť spať, len čo sa zotmí, treba! (Hneď ho však neviditeľný úder zrazí na zem, potom chvíľu ešte vidíme jeho hlavu, ako ju pritláča nosom k podlahe ruka, ktorá ju vtiahne po zemi za paraván, a vzápätí Autor vyjde na druhej strane, rozgajdaný a strapatý po bitke, no predsa len ako víťaz a hrdo zvolá do obecenstva.) Videli ste to. Som o rok mladší, tak nech sa neondie. Predsa len som si na ňom vynútil pre nášho princa ešte aspoň ein Abschiedestanz. (Ozve sa hudba, prichádza Prvá, Autor ju požiada o tanec.) Smiem prosiť, meine schöne Unbekannte?

DRUHÁ. Natürlich, pane. (Prijme pozvanie a ich konverzácia pokračuje v tanci.) Ale dnes večer to už bude náš posledný tanec.

AUTOR. Warum posledný, krásna neznáma? Veď ešte len pred chvíľou sa zotmilo. Zum Beispiel takí francúzski princovia — und angeblich aj všetci Francúzi — majú vo zvyku tancovať až do polnoci.

DRUHÁ. Aber na druhý deň sa im nechce vstávať do práce a upadá potom celé francúzske hospodárstvo.

AUTOR. Vielleicht neupadá. Villeicht iba stagnuje.

DRUHÁ. Čo stagnuje, upadá. Francúzi majú tohto roku nulový hospodársky rast und nur vďaka Nemcom sa drží nad vodou celá Európska únia.

AUTOR. Herrschsaft! Akoby som počul svojho staršieho brata. Nenahustil to do vás on?

DRUHÁ. Aber ich überhaupt vášho staršieho brata nepoznám, das ist mein vlastný názor. A navyše — na nemeckej prosperite nemajú zásluhu len muži.

AUTOR. Mein Gott, chcete povedať…

DRUHÁ. Natürlich, podieľame sa na nej aj my ženy. Čo platí pre Nemcov, platí teda aj pre Nemky. Also aj ja sa už musím ponáhľať do postele.

AUTOR (neprestáva tancovať). Aber hudba ešte hrá. Keď sa tak ponáhľate, dovoľte mi, aby som s vami vytancoval aspoň pred bránu. (Vytancujú do popredia.) Čo to však vidím? Meine schöne Unbekannte, vás pred bránou nečaká nijaký koč?

DRUHÁ. Prišla som zu Fuss. Aj nemecké kone si musia večer odpočinúť, aby vládali dobre ťahať na druhý deň. Und abgesehen — nebývam ďaleko.

AUTOR (neprestáva s ňou tancovať). Keď nebývate ďaleko a hudbu počuť až na ulicu, erlauben Sie mir, aby som vás v tom tanci odprevadil bis nach Hause. (Odtancujú do pozadia.)

PRVÁ a TRETIA (v rovnakej chvíli sa objavia na scéne, nemajú partnerov, tancujú teda spolu a pritom konverzujú).

PRVÁ. Ja sa z toho zmagorím. On ju ide odprevadiť?

TRETIA. A prečo by nešiel, keď tancoval celý čas iba s ňou?

PRVÁ. Veď to, že iba s ňou — a my, hoci sa tiež chceme vydať, sme museli tancovať jedna s druhou. Načo si nás potom pozval do paláca všetky?

TRETIA. Keď ju vyprevadí, možno si ešte zatancuje aj s nami.

PRVÁ. Ten ťuťmák? Keď ju vyprevadí, pôjde spať.

TRETIA. Má na to právo. Ples bude pokračovať aj zajtra. Aj zajtra musí byť svieži.

PRVÁ. A načo? Aby aj zajtra tancoval zas len s ňou? Čo je ona vlastne zač? Nikto, koho som sa pýtala, mi nevedel povedať, odkiaľ sa tá skaderuka-skadenoha na kráľovskom plese vzala.

TRETIA. Isto ju vyprevádza práve preto, aby to zistil.

PRVÁ. Nemá na to svojich ľudí? Iba prvý deň trvá ples, a on už ide sám zisťovať, kde býva jeho tanečnica? To je princ? Správa sa ako policajt. (Odtancujú do pozadia.)

AUTOR a DRUHÁ (znova pritancujú do popredia).

AUTOR. Und noch som sa vás, krásna neznáma, chcel opýtať…

DRUHÁ. Pst! Ruhig! Počúvajú nás.

AUTOR. Wer?

DRUHÁ. Dahin, dahin! Tie dve. (Ukáže do pozadia, kde tancujú Prvá a Tretia.)

AUTOR (obzrie sa). Denken Sie tamtie? Tie sú ďaleko.

PRVÁ a TRETIA (odtancujú zo scény).

DRUHÁ (mu zatiaľ utečie).

AUTOR (keď zistí, že mu utiekla). Ach, a kdesi ďaleko je už aj meine schöne Unbekannte. Utiekla mi. Aber aspoň viem, v ktorom dome býva. Zistil som to ako dobrý detektív. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) To ty si urobil z princa dobrého detektíva, mein Bruder Wilhelm, ale tým činom si sa zachoval ako zlý Schriefsteller. Vieš, čoho som sa v tej chvíli obával? Že si tak pripravil našu Märchen o napätie. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Aber ja som tvoje obavy hneď rozptýlil, mein Bruder Jacob. Povedal som ti, že vždy, teda nielen v prvý večer, ale aj v druhý, keď sa dostane náš nemecký princ ako dobrý detektív až pred dom krásnej neznámej, noch einmal mu ju necháme v poslednej chvíli zmiznúť. Ein Mal vylezie do holubníka und ein Mal na hrušku. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane, hovorí poza paraván.) Ale napätie bolo ohrozené aj tým stereotypným opakovaním. Keby sa to navlas rovnako zopakovalo nie zweimal, ale dokonca až dreimal — to by bolo etwas schreklich! Zas len by bolo po napätí. To ja som navrhol, aby sa v tretí večer už stalo etwas anderes — aby zum Beispiel princ už vošiel rovno do domu. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) A ja som ti ten tvoj napínavý nápad vyhovoril a presvedčil som ťa, že ak to treba tretí raz urobiť inak, tak dobre, urobíme to inak — ale potom celkom inak. V tretí večer sme tú krásnu neznámu nechali odísť bez odprevádzania, lebo princ dal už vopred natrieť schody paláca smolou. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Lenže načo, keď už vedel, kde býva? Áno, presvedčil si ma, že to máme urobiť takto, ale nemalo to bohvieakú logiku, mein Bruder Wilhelm. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Čo tam po logike, keď to takto bolo krajšie? A nič už na tom nezmeníme, mein Bruder Jacob. Bol to tvoj Pech, že si vtedy zabudol protestovať — a tak ten môj Pech, ponatieraný na schodoch, ostal v rozprávke už navždy. Tej našej Aschenputtel sa na ten Pech prilepila sklená črievička… (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Buď aspoň pünktlich! Nebola sklená. Naše nemecké Mädchens si potrpia na zdravú a pohodlnú obuv viac než Francúzky. Naša nemecká črievička bola hodvábna. (Zájde za paraván, vyjde na druhej strane.) Also gut, tak sa jej teda na smolu prilepila nemecká hodvábna črievička a ona nemala čas na jej vyslobodzovanie, vyzula si ju a utiekla bez nej. Náš princ črievičku našiel a zvolal: „Musel by v tom byť der Teufel, aby som s pomocou tejto črievičky nevypátral meine schöne Tänzerin.“ A na druhý deň ráno sa s hodvábnou črievičkou v ruke pobral direkt geradehin do domu, pred ktorým mu už dva razy zmizla, a keď vstúpil, oslovil macochu: „Irgend hier, v tomto dome, sa mi ustavične stráca dievčina, ktorej patrí táto črievička. Helfen Sie mir! Pomôžte mi ju nájsť! Ak ju nájdem, stane sa z nej meine Ehefrau.“ A čo urobila macocha, keď to počula? Zunächst mu podstrčila svoje dve vlastné dcéry.

PRVÁ a TRETIA (postúpia dopredu, budú hrať nevlastné sestry).

AUTOR (opustí paraván, v ruke sa mu objaví hodvábna črievička, hrá nemeckého princa. Pristúpi k Prvej a Tretej a skúša črievičku najprv jednej, potom druhej). Hm, meineliebe Mädchens, je mi ľúto, ale obom vám je tá črievička malá.

PRVÁ a TRETIA. Vyskúšaj nám ju ešte raz!

AUTOR. Nevidím to nádejne, aber aby ste nepovedali… (Znova skúša črievičku najprv jednej,potom druhej). Nein, nein, nejde to. Beständig je tu ten problém, že jedna z vás mápriveľký palec a druhá priveľkú pätu. Iba že by sme ten palec a tú pätu trošku zmenšili. Ganz zufällig mám za opaskom ein Messer! (Vyťahuje spoza opaska nôž.)

TRETIA. Ach! Začína to byť romantické.

PRVÁ. Ale mohlo by sa to aj preskočiť. (K Princovi.) Hej, princ! Nie sme tu len my dve. Je tu ešte aj naša tretia sestra Aschenputtel.

AUTOR. Wohin?

TRETIA. No kde asi môže byť Popoluška?

PRVÁ. Keď sa volá Aschenputtel, tak je…

DRUHÁ (postúpi dopredu). Nie, nemýľte ho! Tu som.

AUTOR. Du bist hier! Tak potom aj ty nastav… Črievička je ľavá… Nastav ľavú nohu!

DRUHÁ (nastaví pravú nohu).

AUTOR (ohmatáva jej pravú nohu). Hm.

DRUHÁ. Es hat seinen Reiz! !

AUTOR (navlieka, no zrazu sa zháči). Das ist nicht ľavá noha.

DRUHÁ. Veď ja viem, immerhin!

AUTOR. Mach doch keinen faulen Zauber! Nastav ľavú!

DRUHÁ (nastaví ľavú nohu).

AUTOR (ohmatá jej ľavú nohu). Hm. Hm.

DRUHÁ. Es hat zweimal seinen Reiz!

AUTOR (navlečie jej črievičku na ľavú nohu). Sedí ako uliata. Das ist meine schöne Unbekannte! Toto je moja tanečnica! Toto je ona! (Vedie všetky tri do popredia, Prvá a Tretia však zaostávajú.) Und danach bola svadba, na ktorej sa veselil ľud z celého nemeckého kráľovstva. Aj nevlastné sestry nemeckej Popolušky prišli na tú svadbu a kráčali v svadobnom sprievode, hoci len celkom na konci, a ešte aj tam bisschen zaostávali.

PRVÁ a TRETIA. Prečo sme zaostávali?

AUTOR. Nekráčalo sa vám dobre, tak znie pravda svätá. Jednu brzdil veľký palec, druhú veľká päta. Aber pomôžeme tomu. (Znova berie do ruky nôž.)

TRETIA. Joj! Tak predsa len!

PRVÁ. Veď sme to už raz preskočili!

AUTOR. Aber jetzt to potrebujeme nocheinmal — ako pointu. Nebojte sa! Nepotrvá to dlho.

DRUHÁ. Du bist ein Hürer! Záletník! Zabudol si, že nemecká Aschenputtel som ja? (Vrhá sa odhalenou hruďou proti nožu.) Zunächst urob radosť mne! Ja, mach mir die Freude! Najprv ho vraz do mňa! (Tma. Hudba.)

VŠETKY TRI a AUTOR (spievajú potme európsku hymnu).

(PIESEŇ) ÓDA NA RADOSŤ

(Ticho, tma.)